PRINCETON, BRATISLAVA. Niektoré majú v priemere asi dva metre, iné až pätnásť. Vílie kruhy sú suché časti zeme v trávnatom poraste, kde nič nerastie. Vyzerajú, akoby niekto podľa presnej kruhovej šablóny vytrhal každé steblo trávy a zostali po ňom len holé časti červenej zeme.
Podľa členov kmeňu Himba, ktorí žijú v púšti Namib, sú kruhy stopy bohov. Iný príbeh hovorí, že ich vytvoril mýtický drak, ktorý žije hlboko pod zemou. Jeho ohnivý dych zabíja všetko živé a zostávajú po ňom len vyschnuté kruhy zeme.
Podľa vedcov však záhadné kruhy nespôsobujú víly, bohovia ani podzemný drak. Sú spoločným dielom hladných termitov a smädných rastlín, ukazuje to štúdia v odbornom časopise Nature.
Boj o vodu
Vznik kruhov rastlín doteraz vysvetľovali dve oddelené teórie. Jedna tvrdila, že kruhy sú buď výsledkom súťaženia kolónií termitov. Konkurenčný teória hlásala, že ich spôsobujú veľmi smädné rastliny. Nová štúdia využívajúca matematické a ekologické modely hovorí, že si pri tvorbe kruhov termity a rastliny spolupracujú.
Kruhy sa vyskytujú na okrajoch púšte Namib, kde je veľmi suchá a piesočnatá zem. Ročne sem padne menej ako 100 milimetrov zrážok (v Bratislave padne v priemere viac ako 700 milimetrov). V roku 2016 rovnaké kruhy objavili aj v vo vnútrozemí západnej Austrálie, nikde inde by ste ich nenašli. V kruhoch nerastie žiadna vegetácia, pretože vrchná vrstva zeme v nich je príliš suchá a stvrdnutá.
V Namíbii aj v Austrálii žijú termity a rastliny, ktoré sa snažia využiť každú dostupnú vlahu. Oba organizmy svoj život prispôsobujú tomu, kde sa práve nachádza voda. Štúdia ukázala, že termity sú zodpovedné za vznik rozsiahlych kruhových vzorcov, zatiaľ čo rastliny vytvárajú menšie vzory.
Ekologická hádanka
Kolónie termitov žijú v nadzemných hniezdach, ktoré menia tok vody v pôde, čo vedie k holým škvrnám s prstencom vysokej trávy. Trávy sa tiež organizujú do vzorcov podľa dostupnej vody.
„Na udržanie úplného pokrytia trávnatými porastmi tu nie je dostatok vody a to vedie k vytváraniu vzorca,“ vysvetľuje pre magazín Science Stephan Getzin, ktorý sa do novej štúdie nezapojil.
Matematický model z novej štúdie najlepšie sedí na vysvetlenie úkazu. Vedcom však ešte chýba reálne pozorovanie. Konečnú odpoveď na otázku tak ešte nemajú. Ak chcú teórie potvrdiť, musia urobiť reálne pokusy s živými termitmi a presne spoznať ich biológiu aj biológiu miestnych rastlín.
„Do tej doby táto ekologická hádanka zostáva nerozlúštená,“ hovorí pre Science ekológ Max Rietkert, ktorý sa do štúdie nezapojil.
DOI: 10.1038/nature20801
DOI: 10.1038/nature20801
