Chorvátsku jaskyňu Krapina obývala pred približne 130-tisíc rokmi skupina neandertálcov, po ktorých na mieste zostala zbierka rôznorodých predmetov. Vedci z Chorvátska a USA analyzovali jeden z najzaujímavejších objektov - zvláštny kúsok hnedého rozštiepeného vápenca.
Neandertálec kameň zrejme nepriniesol do jaskyne preto, že by ho potreboval napríklad na lov mamutov, ale preto, že ho niečím zaujal. Podľa medzinárodného tímu archeológov dávneho zberača kameňov z rodu Homo oslovila spleť súbežných a krížiacich sa tmavších línií na hnedom povrchu. Jednoducho – kameň sa mu páčil.
Kameň, ktorý sa páčil neandertálcovi. (zdroj: DAVID FRAYER, UNIVERZITA V KANSASE)Jeden z prvých dôkazov
Na prvý pohľad nenápadný úlomok vápenca je podľa členov tímu jedným z „tvrdých“ dôkazov, že neandertálci neboli primitívnymi tvormi a dokázali do svojej kultúry začleniť aj symbolické predmety. Ich mozog, ktorý vedel pracovať s abstraktnými pojmami, musel byť teda zrejme oveľa modernejší, než sa dlho myslelo.
