SME
Sobota, 28. január, 2023 | Meniny má Alfonz

V rýchlych oblakoch Venuše pozorovali nezvyčajnú vlnu

Atmosférický úkaz sa podobá vlnám, ktoré vznikajú aj na Zemi.

Prvý detailný záber Venuše urobila sonda Mariner 10 v roku 1974.Prvý detailný záber Venuše urobila sonda Mariner 10 v roku 1974. (Zdroj: NASA)

TOKYO, BRATISLAVA. Vysoko nad povrchom Venuše sa rýchlo preháňajú kopy oblakov. Dosahujú rýchlosť až sto metrov za sekundu a hýbu sa omnoho rýchlejšie ako povrch planéty pod nimi. Vrstva oblakov obehne celú planétu asi za štyri naše dni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Japonskí astronómovia však v hornej vrstve atmosféry na konci roku 2015 pozorovali zvláštny jav. V rozbúrených oblakoch videli obrovskú vlnu, ktorá bola stále na tom istom mieste. Vzhľadom na rotáciu planéty sa teda vôbec nehýbala.

Vlna bola veľmi jasná a mala tvar luku. V priemere mala asi desaťtisíc kilometrov, rozťahovala sa takmer od pólu k pólu a vznášala sa nad pahorkami Venuše, konkrétne nad Aphrodite Terra (Afroditina zem) v oblasti rovníku.

SkryťVypnúť reklamu

Teraz sa japonskému tímu podarilo v odbornom časopise Nature Geoscience vysvetliť, čo záhadnú vlnu spôsobilo.

Venušine vlny nájdeme aj na Zemi

Nový výskum dokázal, že atmosférická vlna vznikla v nižších vrstvách, keď mraky tiekli ponad hory. Až neskôr sa presunula do vyšších vrstiev atmosféry. Podobný úkaz môžeme vidieť aj na Zemi.

„Tento atmosférický jav vidíme často v horských oblastiach zemského povrchu,“ povedal v tlačovom vyhlásení ESA Jean-Loup Bertaux, ktorý minulý rok ako prvý popísal úlohu pohorí v zmenách atmosférických javov na Venuši.

„Zjednodušene povedané sa tieto vlny tvoria, keď sa vzduch sčerí na nerovnom povrchu. Vlny sa potom šíria kolmo hore, stále viac sa rozširujú až kým sa nezlomia tesne pod povrchom mraku, rovnako ako morské vlny na pobreží," dodal Bertaux.

SkryťVypnúť reklamu

Zložitá atmosféra

Pozorovania urobila kozmická sonda Akacuki japonskej vesmírnej agentúry JAXA, ktorá sa na obežnú dráhu Venuše dostala na konci roku 2015.

Vlnu dokázala sonda pozorovať len počas štyroch dní v decembri 2015. Keď sa na rovnaké miesto pozrela neskôr, úkaz už bol preč. Potom vlnu videli ešte dvakrát v apríli a máji 2016, odvtedy sa už nevrátila.

„Tieto pozorovania naznačujú, že dynamika Venušinej atmosféry je v hĺbke omnoho zložitejšia, ako si vedci doteraz mysleli,“ píše vo vyhlásení k štúdii odborný časopis Natur geoscience.

DOI: 10.1038/ngeo2873

DOI: 10.1002/2015JE004958

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Mních, ktorý dodržiava celibát, môže mať evolučný význam.

Asexualita a celibát nie sú to isté.


16 h

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 18 h

Jednoducho zbytočne drahý luxus.


23. jan

Na Zemi je už aj plastisféra.


26. jan
SkryťZatvoriť reklamu