NEW YORK, PRAHA. Americký astronaut Eugene Andrew Cernan bol v decembri 1972 posledným človekom, ktorý zanechal svoje stopy v prašnom povrchu Mesiaca.
Späť na modrú planétu vtedy Cernan odvážal okrem geologických vzoriek aj československú vlajku. Rodák z Chicaga sa totiž vždy hlásil k svojim stredoeurópskym koreňom. Jeho predkovia prišli do USA začiatkom 20. storočia z Čiech a Slovenska. V pondelok sa jeho životná dráha uzavrela vo veku 82 rokov.
Zomrel Gene Cernan, posledný muž, ktorý kráčal po Mesiaci Čítajte Mesačnú vlajku nechceli
Pamätnú červenomodrobielu vlajočku sa Cernan dokonca už pár rokov po návrate z Mesiaca snažil odovzdať oficiálnym miestam vo vlasti svojich predkov, u vtedajšieho režimu ale neuspel.
V roku 1974 síce Cernan vďaka novinárskej akreditácii na pár dní do Československa zavítal, len málokto sa s ním však bol ochotný stretnúť. Mesačný suvenír tak nakoniec prevzal vtedajší riaditeľ Astronomického ústavu ČSAV Luboš Perek a umiestnil ho v kupole ďalekohľadu na observatóriu v Ondřejove.
Cernan na tuzemsko ani po tejto skúsenosti nezanevrel a po roku 1989 strednú Európu opakovane navštívil. Pobyt v roku 2001 však mohol skončiť tragicky - armádna helikoptéra, v ktorej Cernan spolu s kozmonautom Vladimírom Remkom letel, havarovala pri Milevsku.
Nikto našťastie nezahynul a Cernanovi sa takmer nič nestalo. Naposledy bol v Česku v roku 2008 aj so svojou vnučkou, prezreli si výstavu Stopy ľudí, na ktorej bola aj jeho vlajka z Mesiaca.
Pilot modulu
Astronaut, ktorý nesie priezvisko po svojom dedkovi zo slovenských Kysúc Štefanovi Čerňanovi, slúžil po vysokej škole v americkom námornom letectve. Jeho babička pochádzala z južných Čiech, z Nuzice u Tábora.
Ako tridsaťročného ho v roku 1964 prijali do tretej skupiny astronautov. Najprv bol členom záložnej posádky Gemini 9, po smrti oboch členov hlavnej posádky pri leteckom nešťastí sa v júni 1966 na palube tejto lode vybral do vesmíru. Bol okrem iného druhým Američanom, ktorý si vyskúšal kozmickú prechádzku.
O tri roky neskôr sa Cernan vybral do vesmíru znova - v Apolle 10, ktoré bolo v máji 1969 poslednou previerkou pred misiou Neila Armstronga. Ako pilot pristávacieho modulu sa ocitol len 15 kilometrov od Mesiaca.
Svet bez hraníc
Najslávnejšie Cernanova misia prišla v decembri 1972, keď velil Apollu 17, ktoré zavŕšilo americký mesačný program. Spolu s Harrisonom Schmittom na Mesiaci strávili 75 hodín a absolvovali tri vychádzky - mimo lode boli rekordných 22 hodín a štyri minúty.
"Okamih, keď som stál na Mesiaci a hľadel na Zemi, bol nezabudnuteľný. Videl som svet bez hraníc - náboženských, rasových, jazykových, politických a akýchkoľvek ďalších, ktoré budujeme my ľudia," spomínal na nevšedné zážitky Cernan.
Po návrate Apolla 17 zostal ešte nejakú dobu v službách NASA, kde bol okrem iného vrchným vyjednávačom USA počas rokovaní so Sovietskym zväzom o spoločnom americko-sovietskom projektu Apollo-Sojuz.
Do civilu sa Cernan rozhodol odísť v roku 1976. Venoval sa podnikaniu v ropnom priemysle, poradenstvu, komentoval pre televíziu ABC a na svojom ranči v Texase sa zaoberal chovu koní. Svoje spomienky zhrnul do knihy s názvom Posledný muž na Mesiaci.
Slováci (a rodáci), ktorí skúmali vesmír Čítajte
