BRATISLAVA. Obezita a nadváha sú témou už roky. No nejedná sa iba o fenomén rozšírený v Amerike, týka sa aj Európy, Slovensko nevynímajúc.
Často je výsledkom vážne chronické ochorenie, ktoré býva spájané s vekom i so vzdelaním, pričom liečba zahrňuje invazívne chirurgické operácie alebo lieky s nepríjemnými vedľajšími účinkami.
Podľa nových zistení však rolu nehrá iba množstvo, ale aj zloženie stravy - dokonca je ešte dôležitejšie, ako sme si dosiaľ mysleli.
Západná diéta
Nový výskum vedcov z Kalifornskej univerzity naznačuje, že spúšťačom môže byť „západný spôsob stravovania“, ktorý má vysoký obsah tukov a cukrov.
Tieto zložky zvyšujú mieru takzvaných endokanabinoidných signálov v periférnych orgánoch ako pečeň alebo tenké črevo, ktoré regulujú množstvo fyziologických funkcií v našom tele. Medzi endokanabinoid patrí, napríklad, kyselina zvaná anandamid.
„Pôsobí v centrálnej nervovej sústave, ale aj na perifériách prostredníctvom kanabinoidných receptorov. Zhoršuje pamäť potkanom, zvyšuje chuť do jedla, ovplyvňuje spánkovú aktivitu alebo vnímanie bolesti a dokáže ovplyvniť motiváciu a hedonické mechanizmy," vysvetľuje pre SME Jozef Ukropec z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV.
"Jeho účinky sú veľmi podobné účinkom THC (aktívna látka v marihuane, pozn. red.).“

Pokus na myšiach
Aby výskumníci otestovali svoju hypotézu, rozdelili laboratórne myši do dvoch skupín: na kontrolnú skupinu s normálnou stravou a na druhú, ktorá dostávala jedlá s vysokým obsahom tukov aj cukrov počas šesťdesiatich dní.
Myši s tučnou diétou veľmi rýchlo pribrali a prejavovali sa u nich známky hyperfágie – prejedania sa.
„Spolu s touto hyperfagickou reakciou k západnej diéte sme zaznamenali aj zvýšené úrovne endokanabinoidov v tenkom čreve a krvnom obehu,“ povedal v pre EurekAlert vedúci projektu Nicholas V. DiPatrizio.
Po podaní liekov, ktoré blokovali signály tohto systému, sa stravovacie návyky obéznych myší vrátili do normálu.
Predchádzajúci výskum naznačuje, že takýto systém by mohol fungovať aj u ľudí.

Vedľajšie účinky liečby
Lieky na tejto báze, ako napríklad Rimonaband sa už dávnejšie používali proti obezite. Zasahovali však aj centrálnu nervovú sústavu a spôsobovali psychické problémy - napríklad depresiu, úzkosť, výpadky pamäte, alebo nespavosť.
Práve preto liečivo neschválila americká Správa potravy a liečiv (FDA) a v roku 2008 ho stiahli aj z Európskeho trhu.
Výskum teda naznačuje, že lieky, ktoré blokujú signály iba v periférnych orgánoch a nezasahujú mozog, by mohli fungovať, a zároveň by nemali nežiadúce účinky na psychiku.
Autori štúdie sa teraz plánujú zamerať na jednotlivé, špecifické zložky stravy, ktoré zvyšujú alebo naopak znižujú aktivitu endokanabinoidného systému a tak ovplyvňujú náš príjem stravy. Zároveň chcú výskum vykonať aj na ľuďoch.
DOI: 10.1016/j.physbeh.2016.12.044