Kedy chcú dostať prvých ľudí na Mars?
- 2024: SpaceX vysiela na Mars prvú ľudskú posádku.
- 30. roky: NASA pošle prvých ľudí na obežnú dráhu Marsu.
- Polovica 30. rokov: ESA spustí prvú ľudskú misiu na Mars.
- 2032: súkromná organizácia Mars One by chcela na Mars dostať prvých kolonistov.
- 2066 – 2116: podľa Elona Muska by v tomto rozmedzí mala na Marse existovať prvá sebestačná kolónia.
Svetlo z LED žiaroviek osvetľuje malý skleník na modro a červeno. V pozadí počuť neprestajné bzučanie ventilácie a kontrolného systému.
Anna si na nepríjemný zvuk dlho nevedela zvyknúť, teraz jej už neprekáža. Je zaň vďačná, hlási jej, že dodávky energie fungujú bez problémov a naplno.
Nie ako pred dvoma mesiacmi, keď solárne panely základne odstavila piesočná búrka a rastliny v pokusnom skleníku si museli niekoľko dní vystačiť s obmedzeným prídelom energie z rádioizotopového generátora.
Anna zatláča do regálu poslednú nádobku s malými výhonkami zemiakov. Do prenosného počítača zapíše ich stav a čas kontroly. Vždy najprv kontroluje pšenicu a sóju, zelené výhonky zemiakov si necháva na koniec. V hydroponickom systéme sa im darí najlepšie.
Záver dňa je ľahší, keď na vlastné oči vidí, že aspoň niečo na tejto mŕtvej planéte prosperuje.
Anna je na Marse už tretí rok. Prišla ako súčasť tímu prvej ľudskej misie NASA v roku 2034. Spolu s tuctom ďalších kolegov tu založili prvú osadu prezývanú Kolónia. Prvé hektické mesiace rýchlej stavby obydlí a riešenia problémov vystriedali monotónne dni výskumov, kontroly rastlín a narábania s ťažkými strojmi.
Vizualizácia pestovania zemiakov na Marse. (zdroj: NASA)Nová posádka
Anna sa prezlieka do skafandra a vychádza z prechodovej komory výskumného skleníka. Pomaly prejde dvadsať metrov okolo vozidla určeného na vzdialené expedície, až kým sa po známej cestičke nedostane k miestu, ktoré volá domov.
Prvé ľudské obydlie na Marse zvonka pripomína kupoly, ktoré na Zemi v zime stavajú nad tenisové kurty. V skutočnosti však váži niekoľko ton a jeho steny sú vyplnené hrubými vrstvami ľadu. Annu a jej kolegov, rovnako ako rastlinky v skleníku, ľad chráni pred radiáciou, ktorou planétu zaplavuje Slnko.
Kolegovia večerajú vždy spolu v jedálni na spodnom podlaží hlavnej kupoly. Nachádza sa pod dvoma oknami, ktoré cez vrstvu ľadu prepúšťajú svetlo. Teraz je už vonku tma a miestnosť osvetľuje teplé svetlo žiaroviek, ktoré pripomína západ slnka na Zemi.
Na večeru vždy jedia dehydrované jedlá, ktoré len zalejú vodou. Dnes sa podávajú špagety s omáčkou. Na stole je i fľaša kečupu, tekutá soľ a korenie na dochutenie. Jedlo z Anninho skleníka ešte do jedálneho lístka zaradiť nemôžu, pestovanie na Marse je len v prvotnej výskumnej fáze.
Už v prvých mesiacoch misie vzniklo nepísané pravidlo, že pri večeri sa nikdy nehovorí o práci, zväčša si rozprávajú príhody zo života pred misiou, aby si pripomenuli domov.
Pocit odlúčenia od ostatného sveta je asi najťažšia vec, ktorú Anna a jej kolegovia zažívajú. Skutočne porozprávať sa môžu len medzi sebou. Ak sa chcú spojiť s niekým iným, musia (v tom lepšom prípade) počítať takmer s desaťminútovým oneskorením v odpovedi. Konverzačný okruh je na Marse zúžený na dvanásť ľudí. Normálny rozhovor sa s nikým mimo planéty nedá viesť. Zajtra sa to však zmení. Príde druhá marťanská posádka.
Idealista Musk
Takto by mohli žiť ľudia na Marse o niekoľko desiatok rokov za predpokladu, že sa splnia vízie vesmírnych agentúr a súkromných spoločností. Dnes je kolónia na Marse len ťažko uchopiteľná vidina. Medzi dneškom a kolonizovaným Marsom leží rad nevyriešených problémov, ktorý je dlhý najmenej 225 miliónov kilometrov.
Ako bezpečne prekonať milióny kilometrov prázdneho vesmíru je hneď prvou nezodpovedanou otázkou kolonizácie Marsu.
