BRATISLAVA. Slovensko od začiatku roka stratilo prístup k jednej z najväčších vedeckých databáz, pretože Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) nedostalo od ministerstva školstva peniaze na predĺženie predplatného vedeckých časopisov a databáz vydavateľstva Elsevier.
Podobnú situáciu však zažívajú aj tisícky vedcov z celého sveta. Viacerým univerzitám sa nepáči vysoká cena predplatného (pre Slovensko je to viac ako tri milióny eur ročne). Dohodnúť s Elsevierom sa nevedia ani napríklad v Peru, Nemecku či na Taiwane.

Peru prišlo o zľavu
Situácia v Peru sa najviac ponáša na dianie na Slovensku. Peruánski vedci prišli o databázy vedeckých článkov ScienceDirect a Scopus (patria pod Elsevier) pre nedostatok finančnej podpory od vlády.
Peru malo do roku 2012 nárok na lacný prístup vďaka projektu HINARI Svetovej zdravotníckej organizácie, no ekonomický rast krajinu o túto výhodu pripravil.
Pre niektorých vedcov je strata prístupu spiatočnícky krok, iní si však starosti nerobia, pretože si štúdie vedia nelegálne stiahnuť.
"Nemám obavy. Cez Sci-Hub je sťahovanie úplne jednoduché," tvrdil magazínu Nature biológ rastlín, ktorý chcel zostať v anonymite.
Nemecko vyjednáva
Nemecké univerzity si ešte nedávno vybavovali zmluvy s vydavateľstvom Elsevier samostatne. Niektorým ešte zmluvy platia, no približne 60 inštitúciám vypršali koncom roka 2016.
O predĺžení predplatného za univerzity teraz rokuje organizácia DEAL, ktorá žiada voľnú dostupnosť pre všetky články nemeckých autorov. Elsevier túto podmienku odmieta, a navyše si podľa DEAL-u pýta príliš veľa peňazí. Rokovania by mali pokračovať v januári 2017.
"Je to veľmi nepríjemné, ale jednoduhco nemôžeme prijať, čo nám vydavateľstvo Elsevier doteraz navrhlo," vysvetľuje pre Nature hovorca DEAL-u Horst Hippler.
"Daňoví poplatníci majú právo čítať, za čo platia. Vydavatelia musia pochopiť, že cesta k vydávaniu za prijateľnú cenu je nezvrátiteľná."

Taiwan vyhlásil bojkot
Vysoké ceny predplatného vedeckých databáz odradili aj viac ako 75 percent univerzít v Taiwane vrátane najlepších jedenástich.
Rozhodli sa dokonca vydavateľstvo Elsevier od 1. januára 2017 bojkotovať. Potvrdilo to konzorcium CONCERT, ktoré zastupuje 140 vedeckých inštitúcií.
Bojkot časopisov pod patronátom Elsevieru je populárny na celom svete. Web The Cost of Knowledge napríklad združuje viac ako 16-tisíc vedcov, ktorí protestujú proti extrémnym cenám predplatného.
"Vyhýbam sa citovaniu článkov Elsevieru, ak dokážem nájsť dobré alternatívy. Nahradiť jeden Elsevier článok troma inými zdrojmi je pre mňa prijateľné množstvo extra práce," vyjadrila sa na webe The Cost of Knowledge Ronja Addams-Moringová z Univerzity v Aalto.
Cena za prístup k databázam roky rozdeľuje vedcov. Časť vedeckej komunity je presvedčená, že výskum by sa mal publikovať v žurnáloch s otvoreným prístupom, ku ktorým môžu kolegovia pristupovať bez poplatkov.
Vysoké sumy za prístup do datábaz si podľa knihovníčky Bonnie Swogerovej z Milne Library účtujú firmy preto, že poskytujú prístup do veľkého množstva žurnálov veľkému množstvu ľudí.
Ak by prístup využil každý vedec, cena za získanie jedného článku by bola v skutočnosti oveľa nižšia ako jednorazový poplatok.
Cena je však vysoká aj preto, že firmy majú exkluzívny prístup k balíčkom obsahu, a preto de facto monopolné postavenie. Vyjednávanie o cene je tak ťažké, napríklad Elsevier mal v roku 2013 maržu na úrovni 37 percent, teda približne rovnakú, ako mal v tom roku predajca iPhonu Apple.
Hlavný zdroj: Nature