SME
Pondelok, 6. február, 2023 | Meniny má Dorota

Veľa práce po štyridsiadke podľa vedcov škodí, píše Corriere della Sera

Príčinou slabej produktivity je podľa vedcov stres a nedostatok spánku, ktoré môžu hlboko ovplyvňovať štruktúru a kapacitu nášho mozgu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: ilustrašné foto TASR)

RÍM. Je síce pravda, že práca človeka zušľachťuje, ale ak je jej príliš, platíme za to určitú cenu: výrazne klesne náš kognitívny výkon. Slabne pamäť, duševná činnosť a schopnosť uvažovať, a to so sebou nesie aj nižšiu produktivitu práce.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po štyridsiatke to postihuje každého, kto pracuje viac ako 25 hodín týždenne. Vyplýva to zo štúdie, na ktorej pracoval tím austrálskych a japonských vedcov a ktorej výsledky publikoval Inštitút aplikovaného ekonomického a sociálneho výskumu v Melbourne.

Vzťah medzi prácou a inteligenciou

Vedci skúmali kognitívne schopnosti viac ako 6500 Austrálčanov vo veku nad štyridsať rokov a porovnávali výsledky týchto testov s počtom hodín, ktoré títo ľudia za týždeň odpracovali.

SkryťVypnúť reklamu

Z ich analýzy vyplynulo, že existuje komplexný vzťah medzi prácou a inteligenciou: ak účastníci výskumu pracovali menej ako 25 hodín týždenne, potom zrejme ich práca viedla k zvyšovaniu duševnej kapacity, ale akonáhle pracovali viac ako 25 hodín týždenne, nastala rýchlo opačná situácia.

"Práca zrejme spočiatku mozgové bunky stimuluje. Na určitom stupni ale vstupuje do hry stres spojený s fyzickou a duševnou prácou a priaznivý vplyv práce začína potierať. Príliš veľa práce z hľadiska kognitívnych funkcií je horšie, než keď nepracujeme vôbec," citoval taliansky denník Corriere della Sera Colina McKenzieho z japonskej Univerzity Keio.

Vedci zatiaľ analyzovali len súvislosť, ktorá existuje medzi počtom týždenne odpracovaných hodín a kognitívnym výkonom, a nezisťovali, aká je príčina pozorovaných výsledkov.

SkryťVypnúť reklamu

Dve hypotézy

Autori štúdie však predložili dve hypotézy: je to stres a nedostatok spánku. Tieto činitele môžu hlboko ovplyvňovať štruktúru a kapacitu nášho mozgu.

Účinky práce u osôb mladších ako štyridsať rokov môžu byť menej zjavné. "Usudzujem, že schopnosť obnovy mozgu u mladších osôb je rôzna," uvádza McKenzie. "Mladí ľudia bývajú odolnejší proti účinkom dlhých pracovných zmien," dodáva.

Ľudia starší ako štyridsať rokov sú v takej fáze života, kedy sa často musia starať o malé deti alebo o starých rodičov. To im dodáva sociálnu úlohu zásadného významu a účinky intenzívnej práce na ich mozog sú komplexnejšie.

Menej práce, väčšia produktivita

V súvislosti so zvyšujúcim sa dôchodkovým vekom v celom svete výsledky štúdie naznačujú, že ak pracujeme viac a dlhšie, nezvyšuje to našu produktivitu. Práve naopak: tri dni práce do týždňa (25 hodín), čiže čiastočný pracovný úväzok, sa zdá byť produktívnejšou voľbou pre tých, ktorí prekročili štyridsiatku.

Kým v Taliansku to znie ako kacírstvo, pre Švédov to je skôr potvrdením nového trendu: rôzne podniky a inštitúcie tejto škandinávskej krajiny experimentujú so zavedením šesťhodinovej pracovnej zmeny ako štandardu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Logo podcastu Dobré ráno.

Dvesto osobností žiada premenovať a zmeniť ocenenie Vedec roka.


a 3 ďalší 7m
Zakladatelia spoločnosti SurgLogs

Slovenský startup digitalizuje americké zdravotníctvo.


4. feb

Špeciálne rozhovorové vydanie podcastu Zoom s Luciou Ciglar.


a 1 ďalší 4. feb
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 4. feb
SkryťZatvoriť reklamu