SME
Nedeľa, 1. august, 2021 | Meniny má BožidaraKrížovkyKrížovky

Veľa práce po štyridsiadke podľa vedcov škodí, píše Corriere della Sera

Príčinou slabej produktivity je podľa vedcov stres a nedostatok spánku, ktoré môžu hlboko ovplyvňovať štruktúru a kapacitu nášho mozgu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: ilustrašné foto TASR)

RÍM. Je síce pravda, že práca človeka zušľachťuje, ale ak je jej príliš, platíme za to určitú cenu: výrazne klesne náš kognitívny výkon. Slabne pamäť, duševná činnosť a schopnosť uvažovať, a to so sebou nesie aj nižšiu produktivitu práce.

Po štyridsiatke to postihuje každého, kto pracuje viac ako 25 hodín týždenne. Vyplýva to zo štúdie, na ktorej pracoval tím austrálskych a japonských vedcov a ktorej výsledky publikoval Inštitút aplikovaného ekonomického a sociálneho výskumu v Melbourne.

Vzťah medzi prácou a inteligenciou

Vedci skúmali kognitívne schopnosti viac ako 6500 Austrálčanov vo veku nad štyridsať rokov a porovnávali výsledky týchto testov s počtom hodín, ktoré títo ľudia za týždeň odpracovali.

Skryť Vypnúť reklamu

Z ich analýzy vyplynulo, že existuje komplexný vzťah medzi prácou a inteligenciou: ak účastníci výskumu pracovali menej ako 25 hodín týždenne, potom zrejme ich práca viedla k zvyšovaniu duševnej kapacity, ale akonáhle pracovali viac ako 25 hodín týždenne, nastala rýchlo opačná situácia.

"Práca zrejme spočiatku mozgové bunky stimuluje. Na určitom stupni ale vstupuje do hry stres spojený s fyzickou a duševnou prácou a priaznivý vplyv práce začína potierať. Príliš veľa práce z hľadiska kognitívnych funkcií je horšie, než keď nepracujeme vôbec," citoval taliansky denník Corriere della Sera Colina McKenzieho z japonskej Univerzity Keio.

Vedci zatiaľ analyzovali len súvislosť, ktorá existuje medzi počtom týždenne odpracovaných hodín a kognitívnym výkonom, a nezisťovali, aká je príčina pozorovaných výsledkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Dve hypotézy

Autori štúdie však predložili dve hypotézy: je to stres a nedostatok spánku. Tieto činitele môžu hlboko ovplyvňovať štruktúru a kapacitu nášho mozgu.

Účinky práce u osôb mladších ako štyridsať rokov môžu byť menej zjavné. "Usudzujem, že schopnosť obnovy mozgu u mladších osôb je rôzna," uvádza McKenzie. "Mladí ľudia bývajú odolnejší proti účinkom dlhých pracovných zmien," dodáva.

Ľudia starší ako štyridsať rokov sú v takej fáze života, kedy sa často musia starať o malé deti alebo o starých rodičov. To im dodáva sociálnu úlohu zásadného významu a účinky intenzívnej práce na ich mozog sú komplexnejšie.

Menej práce, väčšia produktivita

V súvislosti so zvyšujúcim sa dôchodkovým vekom v celom svete výsledky štúdie naznačujú, že ak pracujeme viac a dlhšie, nezvyšuje to našu produktivitu. Práve naopak: tri dni práce do týždňa (25 hodín), čiže čiastočný pracovný úväzok, sa zdá byť produktívnejšou voľbou pre tých, ktorí prekročili štyridsiatku.

Kým v Taliansku to znie ako kacírstvo, pre Švédov to je skôr potvrdením nového trendu: rôzne podniky a inštitúcie tejto škandinávskej krajiny experimentujú so zavedením šesťhodinovej pracovnej zmeny ako štandardu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Medzi uhynutými rybali boli aj generačné ryby.

Inšpekcia životného prostredia aj polícia ekologickú katastrofu riešia.


30. júl
Americkí plavci po triumfe  v štafete na 4x100 m polohové preteky.

Sledujte 9. deň olympiády minútu po minúte.


Sportnet a 1 ďalší 7 h
Martin Huba.

Na Detskej univerzite Komenského prednášal o kultivovanosti.


30. júl
Ilustračné foto

Nikto z českých politikov neodpovedal.


27. júl

Neprehliadnite tiež

Dvojica ruských kozmonautov Oleg Novickij a Piotr Dubrov, ktorí uskutočnili v stredu 2. júna 2021 výstup do voľného vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Výstup súvisel s prípravou na príchod nového ruského modulu.

Prevádzku ruského segmentu na ISS chce Rusko ukončiť v roku 2028.


TASR 13 h
Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 30. júl