ST. LOUIS, BRATISLAVA. Niektorí ľudia sa môžu akokoľvek snažiť, ale nikdy neprídu načas. Každý pravdepodobne pozná aspoň jedného chronicky nedochvíľneho človeka, ktorý večne nestíha.
Za meškaním však nie je vždy úmysel. Výskum Washingtonovej univerzity v St. Louis ukázal, že vnímanie času pri plánovaní môžu ovplyvňovať zvuky v pozadí aj predošlé skúsenosti. Príčina nedochvíľnosti sa navyše mení s pribúdajúcim vekom.
Štúdiu, ktorá opisuje rozdielne vnímanie času mladých a starých ľudí, zverejnili v žurnále Journal of Experimental Psychology: General.
Rovnaký čas, iný prístup
Vedci sa zaoberali každodennými činnosťami, ktoré využívajú takzvanú prospektívnu pamäť - proces, pri ktorom si spomíname vykonať niečo, čo sme si vopred naplánovali.
Na výskume sa podieľalo 36 vysokoškolských študentov a 34 ľudí vo veku od 60 do 90 rokov bez závažných zdravotných problémov. Na úvod vypĺňali vedomostný kvíz, ktorý trval jedenásť minút.
Účastníci nemali možnosť sledovať hodiny, ale mali sami odhadnúť, ako dlho im kvíz trval. Niektorým ku kvízu púšťali dve dlhé pesničky, iným štyri krátke pesničky a zvyšok sa mohol sústrediť bez hluku v pozadí.
