S kamenelých titanov objavili na každom kontinente. Ovládli celú planétu na viac ako 100 miliónov rokov. Vládli v druhohorách, presnejšie v mladších druhohorách, pred 66 až 140 miliónmi rokov, v období nazývanom krieda.
Dostali sa až do pravekej Austrálie. A ako to dokázali? Zdá sa, že v tom malo prsty globálne otepľovanie. Osídlenie Austrálie titanmi odhaľuje príbeh, ktorý sa začal v neznámej časti austrálskeho štátu Queensland, neďaleko mesta Winton.
Prvá hrobka titana
Písal sa rok 1974, keď na ovčej farme (Elderslie) neďaleko Wintonu objavili prvé kosti akéhosi dinosaura. Keith Watts, vlastník farmy, oznámil objav queenslandskému múzeu.
Pracovníci múzea Mary Wadeová a Andrew Elliot sa podujali na profesionálny zber kostrových pozostatkov.
Zistili, že ide o dinosaura zo skupiny sauropodov, obrovitých dinosaurov so žirafím krkom a dlhým chvostom, malou hlavou a sudovitým telom podopretým štyrmi mohutnými stĺpovitými nohami. V tom čase bol v Austrálii známy jediný sauropod – Austrosaurus.
A tak sa objavitelia domnievali, že neďaleko Wintonu našli ďalšieho takého jedinca. Po tridsiatich rokoch zabudnuté nálezisko opäť ožilo.
Noví vlastníci ovčej farmy, rodina Elliottovcov, zorganizovali v roku 2006 prieskum. Objavili ďalšie kosti dinosaura, ktorý dostal prezývku Clancy, podľa básne miestneho poeta Andrewa Bartona Banjo Patersona. Od roku 2009 je tento dinosaurus známy v odborných kruhoch pod vedeckým menom Wintonotitan wattsi.
Pomenovali ho na počesť pôvodného vlastníka farmy, ktorý objavil hrobku nového queensladského titana.
Titan od rieky Diamantina
Wintonotitan patril skôr k vyšším a štíhlejším titanosaurom (dĺžka tela: 16 až 20 m, výška bedrovej oblasti: 3 m). Ďalší titan, ktorého neďaleko Wintonu objavili, bol o niečo menší, ale mal robustnejšie telo (dĺžka tela: 15 – 18 m, výška bedrovej oblasti: 2,5 m).
