
Horúci rok pre klímu
Koncom minulého roka sa svetoví lídri v Paríži dohodli na spoločnom postupe zmierniť klimatické zmeny. Vedúcu úlohu mali zohrať najväčší znečisťovatelia - Čína a USA.
Aj keď sa obom krajinám v posledných rokoch podarilo znížiť emisie oxidu uhličitého, rok 2017 bude pre boj s klimatickými zmenami zlomový.
Nový americký prezident Donald Trump považuje klimatické zmeny za výmysel čínskych vedcov a môže sabotovať celosvetovú snahu o spomalenie klimatických zmien. Účasť USA na klimatickej dohode z Paríža zatiaľ zrušiť nemôže, no môže vedome nenaplniť požiadavky zmluvy, ku ktorým sa USA zaviazali.
V čase, keď by sme mali najväčšiu pozornosť venovať obnoviteľným zdrojom energie, chce Trump napríklad posilniť vplyv fosílnych palív na americkú ekonomiku. Naznačuje to aj výber šéfa ropnej spoločnosti Exxon za ministra zahraničných vecí.
Ak sa USA pod Trumpom rozhodnú ignorovať dohodu, môžu od napĺňania cieľov odradiť aj rozvojové krajiny, ktoré nebudú chcieť odrezať svoju ekonómiu od lacnej energie z fosílnych palív. Veľa bude záležať na reakcii Číny. Najväčšia ázijská ekonomika sa v tomto roku môže stať globálnym lídrom pri záchrane planéty alebo úplne pochovať nádej na kontrolu klímy.

Objavy v slnečnej sústave
Nechýbalo veľa a bol by to jeden z najzásadnejších vedeckých objavov roka 2016. No takto je „iba“ kvalifikovaná špekulácia: v diaľkach našej slnečnej sústavy sa zrejme naozaj ukrýva deviata planéta. Krúži však okolo Slnka tak ďaleko, že dosiaľ o nej tušíme len z nepriamych náznakov – z anomálií v dráhach iných telies za Neptúnom.
Práve v budúcom roku by však astronómovia mohli prísť s výpočtami, ktoré polohu tohto neznámeho telesa určia presnejšie. A ktoré ukážu, v ktorej časti oblohy po novej planéte našej slnečnej sústavy pátrať. Ak však nebudeme mať výnimočné šťastie, pravdepodobne ešte deviatu planétu neobjavíme.
Vedci však odhalia iné vesmírne tajomstvá: robotické zariadenia prinesú nové informácie o Marse, sonda Juno doručí nové informácie o Jupiteri a teleskopy zrejme nájdu dosiaľ neznáme trpasličie planéty a planétky.

Koniec Cassini
Je to jedna z najúžasnejších vesmírnych misií, aké kedy ľudstvo vyslalo do kozmu. Sonda Cassini najskôr preletela popri Venuši a Jupiteri, otestovala všeobecnú teóriu relativity a zakotvila v okolí Saturnu. Následne objavila nové mesiace plynného obra, preskúmala jeho prstence, pozrela sa lepšie na Titan aj na Enceladus a ukázala, že tieto exotické svety sú oveľa oveľa zaujímavejšie, ako sme si predtým mysleli.