BRATISLAVA. Gepardy sa kedysi túlali takmer celou Afrikou a vo veľkých častiach Ázie. Dnes sa najrýchlejšie suchozemské zvieratá planéty nebezpečne rýchlo blížia k vyhynutiu.
Nová štúdia zo žurnálu Proceedings of the National Acadamey of Sciences odhaduje, že vo voľnej prírode sa nachádza už iba 7100 gepardov, čo je takmer o polovicu menej, ako pri poslednom rátaní z roku 1975.
Autori nového sčítania preto navrhujú, aby sa na takzvanom červenom zozname Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov presunuli gepardy z kategórie "zraniteľné" do kategórie "ohrozené".

Iránska oáza
"Pre tajnostkársku povahu tejto nepolapiteľnej mačky sa ťažko získavali informácie o tomto druhu, čo viedlo k prehliadaniu nepriaznivej situácie gepardov," vysvetľuje v tlačovej správe Londýnskej zoologickej spoločnosti hlavná autorka výskumu Sarah Durantová.
“Gepardy čelia dvojitej pohrome. Zabíjajú ich priamo ale zabíjajú aj ich korisť, takže nemajú čo jesť
„
"Potreba obrovského priestoru v kombinácii s množstvom rozličných hrozieb naznačuje, že tento druh bude oveľa náchylnejší na vyhynutie, ako sa doteraz predpokladalo."
Gepardy sa podľa nového výskumu vytratili už z 91 percent svojho prirodzeného priestoru. Napríklad v Zimbabwe za posledných 16 rokov klesol počet gepardov z 1200 na 170.
Rýchle mačkovité šelmy niekedy obývali celý africký kontinent, dnes sa gepardy okrem Zimbabwe nachádzajú iba v Angole, Namíbii, Botswane, Juhoafrickej republike a v Mozambiku. V Ázii už gepardy skoro vymreli. Zostalo ich menej ako päťdesiat v jednej časti Iránu.

Majú málo miesta
Gepardov najviac ohrozuje strata prirodzeného prostredia. Teritórium, v ktorom sa zvykli pohybovať sa mení na poľnohospodársku pôdu alebo na pastviny pre dobytok.
Niektoré gepardy síce žijú v národných parkoch, ale v chránených oblastiach nemajú dosť miesta na túlanie sa za potravou. Až 77 percent prirodzeného prostredia gepardov spadá podľa BBC mimo chránené rezervácie. Durantová preto tvrdí, že kľúčom k prežitiu gepardov bude schopnosť žiť aj mimo chránených oblastí.
Vo voľnej prírode na gepardov ale čaká množstvo iných nástrah. Pytliaci lovia gepardy kvôli koži, alebo odchytávajú mláďatá, ktoré sú obľúbenými domácimi zvieratami hlavne na Blízkom východe. Za posledných desať rokov sa podľa Fondu na záchranu gepardov vyviezlo z Afriky približne 1200 mláďat, no väčšina cestu neprežila. Jeden malý gepard stojí pritom na čiernom trhu až 10-tisíc dolárov.
Okrem pytliakov ohrozujú gepardy aj pastieri. Ak majú pocit, že šelmy ohrozujú ich dobytok, zastrelia ich. "Gepardy čelia dvojitej pohrome. Zabíjajú ich priamo ale zabíjajú aj ich korisť, takže gepardy nemajú čo jesť," dodáva pre časopis National Geographic Luke Hunter z ochranárskej organizácie pre divé mačky Panthera.
Najrýchlejšie suchozemské zviera planéty tak šprintuje k záhube - do pätnástich rokov môže populácia gepardov podľa výskumu klesnúť o viac ako polovicu. Durantová ale dúfa, že nové poznatky o nepriaznivej situácii naštartujú komplexné riešenia na záchranu gepardov, ktoré prekračujú národné hranice a spoliehajú sa na spoluprácu regionálnych organizácií.
