Objavili gravitačné vlny
Špekulovalo sa o ňom týždne, roky predtým sa podobný objav ukázal ako chyba v dátach. No tentoraz to bola pravda: fyzici viac než sto rokov po zverejnení všeobecnej teórie relativity narazili na zásadný a priamy dôkaz myšlienok Alberta Einsteina. Vedci vďaka ohromnému experimentu LIGO objavili stopy gravitačných vĺn. A o pár mesiacov znova.

Gravitačné vlny sú stopy v časopriestore, ktoré po sebe hmotné telesá zanechávajú podobne ako lode na hladine jazera. Zrážka dvoch čiernych dier v ďalekom kozme tak rozpohybovala vesmír natoľko, že sme to dokázali zachytiť aj na našej planéte – po desaťročiach neúspešného pátrania.
Výsledok však nie je iba potvrdením stáročnej teórie vysvetľujúcej fungovanie kozmu. V skutočnosti je to nová a radikálna revolúcia v astronómii porovnateľná so zrodom trebárs rádioastronómie. Výskumníci tak dostali nový nástroj, ktorým sa môžu pozerať na vzdialené udalosti vo vesmíre, sledovať exotické čierne diery či kvazary a skúmať svet okolo nás spôsobom, akým sme to dosiaľ nedokázali.
Druhá Zem u susedov?
V súhvezdí Kentaura nájdeme tretí najžiarivejší objekt na nočnej oblohe – trojhviezdny systém Alfa Centauri. Najmenšieho člena síce voľným okom nevidíme, no Proxima Centauri je po Slnku naša najbližšia hviezda. Nachádza sa iba 4,25 svetelného roka ďaleko.
Vedcom sa tento rok podarilo potvrdiť, že okolo Proxima Centauri krúži aj najbližšia planéta mimo slnečnej sústavy. Exoplanéta Proxima b je približne 1,3-krát hmotnejšia ako Zem a rovnako ako naša planéta má pevný skalnatý povrch.
Nachádza sa v obývateľnej zóne svojej hviezdy, takže na nej nie je ani príliš teplo, ani príliš chladno, aby sa životodarná voda udržala v kvapalnom skupenstve.

Proxima b by tak teoreticky mohla byť najbližším miestom mimo slnečnej sústavy na objavenie mimozemského života. Aj keď je to nepravdepodobné, viac informácii by mohla priniesť pripravovaná flotila medzihviezdnych sond projekt Breakthrough Starshot, ktoré by mohli 80-tisícročnú cestu k Alfa Centauri skrátiť na dvadsať rokov.