BRATISLAVA. Je celá v čiernom a splýva s tmavou nocou. Na miesto sa pred svojim zločinom príde pozrieť niekoľkokrát. Chce si byť istá, že všetko vyjde, tak ako má. Ak by prišla skôr alebo neskôr, čin by sa jej zrejme nikdy nepodaril.
Vtáky z čeľade vlhovcovité sú takzvaní hniezdni paraziti. O svoje deti sa nestarajú, vajíčka kladú do cudzích hniezd a výchovu nechajú na iné vtáky.
Aby sa ich deti dožili dospelosti, matky musia svoj zločin starostlivo plánovať. Nový výskum v odbornom časopise Behavioral Ecology and Sociobiology ukazuje ako.
Ak by samica vlhovcovitých prišla parazitovať do cudzieho hniezda skôr, vajíčko jej potomka by nápadne vytŕčalo z prázdneho hniezda. Ak by prišla neskôr, jej mláďa by zrejme nedostalo potrebnú starostlivosť. Vymysleli si preto dokonalú stratégiu – cudzie hniezda si chodia opakovane prezerať dlho pred kladením vajec.
„Vždy sme vedeli, že sa to deje, ale nikdy sme nemali dobrý súbor údajov, ktoré by to dokázali,“ hovorí pre magazín Science vtáčí ekológ Jeffrey Hoover, ktorý sa do štúdie nezapojil.
Vedci sa preto rozhodli skúmať dva konkrétne druhy vlhovcov - molothrus rufoaxillaris a molothrus bonariensis pomocou rádiozameriavania. Zistili, že prvý z nich svoje vytipované hniezdo navštívil až 27 krát pred kladením vajec, druhý dvakrát menej.
Je to zrejme preto, že obete prvého druhu sa začali brániť – svoje vajíčka kladú v nepredvídateľných časoch a vták parazit tak musí byť omnoho viac ostražitý.
M. rufoaxillaris sa na miesto činu vrátili aj po jeho vykonaní – jedna samička dokonca až 39 krát. Naopak m. bonariensis sa k hniezdam už nikdy nevrátili. Je to zrejme preto, že majú vo zvyku ničiť všetky vajcia, s ktorými prídu do styku. Ak by sa vrátili na miesto činu, zabili by aj svoje mláďatá.
Takéto správanie ohrozuje iné druhy vtákov. V Argentíne napríklad klesla populácia už ohrozeného druhu xanthopsar flavus sčasti kvôli spomínanému ničeniu vajíčok.
Môže sa zdať, že vlhovcovité sú nemilosrdné, ale v skutočnosti len robia to, na čo ich evolúcia pripravila. „Ľudia im to celé zjednodušujú,“ hovorí Hoover.
Vtáčí zločinci majú totiž lepšie podmienky na život vďaka rozľahlým plochám, kde sa striedajú lesy a poľnohospodárska pôda, ktorú využívajú ľudia. Vtáčím zločincom sa tak darí nájsť lepšie miesto na hniezdenie ale aj potravu a obete.
DOI: 10.1007/s00265-016-2250-8
