BRATISLAVA. Má viac než sto rokov a funguje dobre. Einsteinove myšlienky a z nich odvodenú fyziku využívame denne, v prístrojoch aj v satelitoch. Zároveň však tušíme, že toto priblíženie sa k dobrému opisu sveta nie je dokonalé: relativitu sa nám nedarí zjednotiť s kvantovou mechanikou, nedokáže ani dobre vysvetliť niektoré fenomény vo vesmíre.
Pred rokmi však teoretický fyzik Erik Verlinde predstavil kontroverznú hypotézu, ktorá ku gravitácii pristupuje inak ako ju vnímali Isaac Newton a Albert Einstein.
Verlinde pri opise fungovania gravitácie vychádzal najmä z kvantového sveta, no požičal si aj z myšlienok takzvanej modifikovanej gravitácie a modifikovanej newtonianskej dynamiky Mordehaia Milgroma.
Tvrdí, že tmavá hmota jednoducho nejestvuje a gravitácia sa správa inak, ako hovorí všeobecná teória relativity. Tieto názory teraz otestovali tím holandskej astronómky Margot Brouwerovej.
Zakrivené svetlo
Vedci sa pozreli na 33-tisíc vzdialených galaxií a sledovali, ako sa v ich okolí správa gravitácia. Využili k tomu efekt gravitačnej šošovky: ak je medzi zdrojom svetla a pozorovateľom hmotný objekt so silnou gravitáciou, výsledkom bude isté zakrivenie svetelných lúčov.
Astronómovia sledovali, ako toto namerané zakrivenie zodpovedá rôznym fyzikálnym modelom.
