SME

Chceli by ste postaviť Hviezdu smrti? Takto musíte začať

Britský fyzik skúša zistiť, či by sme dokázali postaviť legendárnu vesmírnu stanicu z Hviezdnych vojen.

Aj keď Hviezda smrti v skutočnosti neexistuje, je jednou z najväčších mašín, ktoré boli kedy vymyslené. V priemere má približne 160 kilometrov, čiže asi štvrtina dĺžky Floridy.Aj keď Hviezda smrti v skutočnosti neexistuje, je jednou z najväčších mašín, ktoré boli kedy vymyslené. V priemere má približne 160 kilometrov, čiže asi štvrtina dĺžky Floridy. (Zdroj: Kevin Wisbith)

Veľmi sa teším na Rogue One: A Star Wars Story, ktorý rozpráva príbeh zhrnutý v úvodných titulkách pôvodných Hviezdnych vojen. Príbeh, ako rebeli ukradli plány na prvú Hviedzu smrti - vesmírnu stanicu veľkosti malého mesiaca s dostatočne silnou zbraňou na zničenie planéty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak by sa nám podarili tieto plány získať, dokázali by me postaviť podobnú pevnosť? Rozhodol som sa preskúmať niektoré aspekty, akými by mohla Hviezda smrti naozaj fungovať.

Prečítajte si tiež: Hviezda smrti pri Zemi a bombardér na štadióne. Porovnajte veľkosť známych objektov Čítajte 

Bolo by to možné?

Vo svete Hviezdnych vojen vyrobili vesmírnu stanicu s 120 kilometrovým priemerom z quadánskej ocele (fiktívna kovová zliataina), jej posádku tvorili dva milióny Imperiálnych jednotiek, vrátane dôstojníkov, Stormtrooperov a TIE pilotov.

SkryťVypnúť reklamu

Bolo by to možné v skutočnom svete? Nezaťažujem sa obrovským množstvom potrebných surovín. Pri súčasnej rýchlosti výroby ocele by sme napríklad potrebovali 182-krát dlhší čas ako súčasný vek vesmíru, aby sme jej získali dosť.

Mňa skôr zaujíma koncept poháňania takejto kolosálnej bojovej základne a ako vyrobiť gravitáciu pre všetkých na palube. Zdá sa, že konvečné technológie by to nedokázali.

Spochybňuje dizajn

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) potrebuje približne 0,75 Wattov na každý kubický meter. Zabezpčuje ich osem solárnych panelov s dĺžkou 34 metrov a šírkou 12 metrov.

Aj ak by sme mali stopercentne účinné solárne panely pokrývajúce oveľa väčšiu Hviedzu smrti, boli by sme stále rádovo 45-krát pod energetickými požiadavkami ISS na jednu jednotku objemu. Nehovoriac o tom, že energia by sa výrazne znížila, ak by sme vesmíru stanicu zobrali ďalej od slnka.

SkryťVypnúť reklamu

Mohli by ste si myslieť, že pri gravitácii sa môžeme použiť od sci-fi klasicky 2001: Vesmírna odysea a iba roztočiť Hviedzu smrti a vytvoriť tak umelú gravitáciou pomocou odstredivých síl.

Na napodobenie zemskej gravitácie (9,81 metrov za sekundu na druhú alebo 1 g), by sa stanica potrebovala otočiť iba raz za tri a pol minúty, čo neznie až tak absurdne.

Ale existoval dôvod, prečo mala vo filme 2001 stanica prstencovitý tvar. Odstredivá sila je priamo umerná polomeru kruhovej dráhy.

Ak cestujete do stredu alebo k pólom stanice, polomer sa zmenšuje, čo znamená, že sa stráca aj umelá gravitácia. Ak sa gravitácia naozaj vytvára takto, spochybňuje to guľovitý dizajn Hviezdy smrti.

Prečítajte si tiež: Je väčší Mesiac alebo Hviezda smrti? Hviezdne vojny porovnali s objektmi v našej galaxii Čítajte 

Dysonová sféra

Možno bola indícia celý čas v mene. Čo ak by v srdci Hviezdy smrti bola umelá hviezda? Nešlo by o jasné riešenie problému s gravitáciou?

SkryťVypnúť reklamu

Zo stanice by to robilo niečo ako Dysonovú sféru, typ technologickej megastavby, o ktorej si fyzik Freeman Dyson predstavoval, že ju vyspelé civilizácie dokážu postaviť na využívanie všetkej energie svojej hviezdy.

Dysonove sféry s pevnou vonkajšou vrstvou však zvyknú naraziť na problém obrovského napätia gravitačných síl. Aj ak by to sféru neroztrhalo, určite by stačilo len malé postrčenie aby sa stavba zrútila do svojej hviezdy.

Ale Dysonové sféry zvyčajne zobrazujú vo veľkosti obežnej dráhy Zeme okolo Slnka. Pre oveľa menšiu Hviezdu smrti sa väčšina problémov Dysonovej sféry rozplýva.

Jadro reaktora s priemerom 13,2 kilometra by potrebovala iba 370-krát menšiu hmotnosť ako má náš Mesiac. Aj keď by oceľ a titánium v takýthco podmienkach zlyhali, napríklad zázračný materiál grafén by gravitačným silám bez problémov odolal.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Záhada ‘mimozemskej superstavby‘ narastá. Ďalší výskum narazil na anomáliu Čítajte 

Jadrová fúzia

A v skutočnosti by sme ani nepotrebovali ozasjtnú hviezdu v strede stanice - jadrová fúzia, technológia budúcnosti, by zvládla vyrobiť dosť energie.

Aj keď v súčasnosti zvykneme dať do našich fúznych experimentov viac energie, ako dostaneme, viacerí plazmoví fyzici si myslia, že kľúčom je zväčšovať pokusy a dúfať že expriment ITER, ktorý bude mať tretinu objemu olympjského plaveckého bazénu, naštartuje zmeny.

Ak bude úspešní, mohli by sme z našej Hviezd smrti získať o dva milióny krát viac energie, ako cele ľudstvo spotrebovalo.

Ale stále by tu boli problémy. Tlak vo vnútri nášho reaktoru Hviedzy smrti by bol obrovský. Vlastná gravitácia umelej hviezdy by nedokázala udržať plazmu z fúzie, takže by sme potrebovali niečo extra.

Ako už vieme z úvaho o svetelných mečoch, riešením by mohli byť magnetické polia. Jediný zadrheľ je, že by sme potrebovali jedny z najsilnejších magnetických polí vo vesmír - miliónkrát väčšie ako tie, ktoré sme kedy vytvorili na Zemi a porovnateľné s magnetarmi - typom neutrónových hviezd s exrtémne silným magnetickým polom.

SkryťVypnúť reklamu

Zatiaľ sa teda musíme vrátiť k rysovacej doske, jedine, že by sa mi podarilo dostať k tým plánom…

Prečítajte si tiež: Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu Čítajte 

Autor je plazmový fyzik.

Tento text pôvodne vyšiel na webe The Conversation, originál článku si môžete prečítať na tomto odkaze.

Autor: Martin Archer/The Conversation

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu