LAETOLI, BRATISLAVA. Päť chlpatých dvojnohých tvorov podobných človeku putovalo pred 3,66 milióna rokov cez sever dnešnej Tanzánie. Nevieme, odkiaľ išli, ani kam smerovali, máme len odtlačky ich nôh. Novo odhalené stopy však naznačujú, že žili inak, ako sme si doteraz mysleli.
Predkovia človeka putovali pláňou krátko po výbuchu sopky a zanechali stopy vo vlhkej vrstve sopečného popola. Dnes ich poznáme ako najstaršie známe odtlačky ľudských predkov.
Archeológovia v roku 1976 najskôr našli odtlačky len troch jedincov druhu Australopithecus afarensis, ktorý preslávila fosília prezývaná Lucy.
Len o 150 metrov objavili minulý rok štrnásť nových odtlačkov ďalších dvoch australopitekov. Výskum tanznáskych a talianskych vedcov ukázal, že tradičná rodina australopitekov sa nepodobala na rodiny moderných ľudí. Závery výskumu zverejnili v žurnále eLife.
„Keď sme stopy prvý raz uvideli, bol to jeden z najvzrušujúcejších momentov môjho života. Ukázali nám napríklad, že medzi mužmi a ženami boli zásadné rozdiely,“ povedal pre denník Guardian taliansky paleontológ a spoluautor štúdie Marco Cherin.
Žili ako gorily
Tanzánia je známa množstvom významným paleontologických nálezov. Približne tridsať kilometrov od miesta Laetoli, kde odkryli odtlačky australopitekov, je napríklad roklina Olduvai, kde objavili jedny z najstarších ľudských fosílií.
Vzácne pamiatky chceli Tanzánčania uložiť do múzea a podporiť tak turizmus. Požiadali dvoch archeológov, aby v okolí Laetoli zmapovali možné vplyvy výstavby nového múzea na prípadne ďalšie objavy. Múzeum tu asi tak skoro nepostavia, pretože odtlačky, ktoré tu objavili zásadne rozšírili poznatky o australopitekoch.
Nová štúdia tvrdí, že nové stopy sa nachádzajú v rovnakej vrstve popola ako odtlačky nájdené v roku 1976 a zároveň kráčajú rovnakým smerom. Vedci preto usúdili, že ich urobila tá istá skupinka australopitekov.
