Prečo ide slovenský vedec žiť do Antarktídy?
„Som fyziológ rastlín, zaoberám sa vplyvom rôznych abiotických stresov na rastliny. V podstate všetky tieto stresy vedú k jednotnej reakcii organizmov – snažia sa ho zbaviť až na úrovni buniek. Pretože rastlina nedokáže zo stresového prostredia ujsť – buď sa mu prispôsobí, alebo zahynie.“
Ale do Antarktídy?
„V Antarktíde sú iba dva druhy vyšších rastlín a niekoľko málo zavlečených druhov, potom sú tam riasy, lišajníky, huby a machy. Práve tieto, takzvané nižšie rastliny, skúmam.“
Prečo ich má zmysel študovať?
Martin Bačkor
- Vyštudoval všeobecnú biológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Docentúru získal v odbore fyziológia rastlín na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde momentálne stále pôsobí ako profesor fyziológie rastlín a garant pre magisterské a doktorandské štúdium. Je tiež vedúci Katedry botaniky na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ a predseda akademického senátu tejto fakulty.
- Vo výskume sa zameriava najmä na stresovú fyziológiu rastlín a lichenológiu, teda náuku o lišajníkoch. Publikoval viac ako 100 pôvodných vedeckých prác na štyroch kontinentoch. Od 27. decembra bude súčasťou československej expedície Masarykovej univerzity v Antarktíde, kde strávi približne dva mesiace štúdiom biológie a ekológie nižších rastlín, najmä ich odolnosti voči nepriaznivým klimatickým podmienkam prostredia.
„Zaujímavé sú najmä stratégiami prispôsobenia sa na nehostinné prostredie. Dokážu veľmi dobre odolávať UV žiareniu, keďže nad Antarktídou je veľká ozónová diera. Dokážu tiež fotosyntetizovať aj pri teplote nižšej ako nula stupňov Celzia a prežiť, aj keď je voda v pôde zamrznutá.
Až 99 percent povrchu Antarktídy je pokrytých ľadom. A práve na tom jednom percente, kde je aj naša základňa, vieme počas polárneho leta, ktoré sa začína v januári a končí sa v marci, študovať vegetáciu a robiť rôzne typy výskumov.“
Prečo je ultrafialové žiarenie pre rastliny problém?
„Silné žiarenie je pre ne toxické, poškodzuje najmä nukleové kyseliny a proteíny. Tieto rastliny sa mu dokážu brániť produkciou rôznych zlúčenín, ktoré fungujú ako ochranný filter.“
A chlad?
„Len niekoľko málo mesiacov sú rastliny v metabolicky aktívnom stave. Viac ako pol roka sú prikryté snehom alebo ľadom. Takže majú len niekoľko týždňov na to, aby rástli. Lišajníky, ktorým sa primárne venujeme my, narastú za rok len niekoľko milimetrov, v Antarktíde dokonca oveľa menej. Takže tu žijú stovky rokov, ale rastú veľmi pomaly, to je ich obeta pre život na tomto mieste.“
Živia sa týmito rastlinami nejaké zvieratá?
„Ich význam nie je primárne byť stravou pre zvieratá ako cicavce či vtáky. Potravové reťazce týchto živočíchov sú viazané skôr na morské pobrežie a živočíchy v ňom, najmä kôrovce, nazývané kril. Základňa je od pobrežia vzdialená asi sto metrov, takže často tulene a tučniaky prídu až k základni. Budeme si teda musieť dávať pozor aj na to, aby sme zvieratá nevystrašili. Mohli by totiž reagovať neprimerane.“
Zvieratá si ešte na ľudí nezvykli?