SME
Utorok, 16. august, 2022 | Meniny má Leonard

Fyziológ rastlín: Na Antarktídu musíme prísť s čistými podrážkami

Martin Bačkor z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sa chystá na antarktickú expedíciu. Chce odhaliť, ako tam prežijú rastliny.

Fyziológ rastlín Martin Bačkor na Antarktíde oslávi aj svoje narodeniny. (Zdroj: FOTO SME-JOZEF JAKUBČO)

Prečo ide slovenský vedec žiť do Antarktídy?

„Som fyziológ rastlín, zaoberám sa vplyvom rôznych abiotických stresov na rastliny. V podstate všetky tieto stresy vedú k jednotnej reakcii organizmov – snažia sa ho zbaviť až na úrovni buniek. Pretože rastlina nedokáže zo stresového prostredia ujsť – buď sa mu prispôsobí, alebo zahynie.“

Ale do Antarktídy?

„V Antarktíde sú iba dva druhy vyšších rastlín a niekoľko málo zavlečených druhov, potom sú tam riasy, lišajníky, huby a machy. Práve tieto, takzvané nižšie rastliny, skúmam.“

Prečo ich má zmysel študovať?

„Zaujímavé sú najmä stratégiami prispôsobenia sa na nehostinné prostredie. Dokážu veľmi dobre odolávať UV žiareniu, keďže nad Antarktídou je veľká ozónová diera. Dokážu tiež fotosyntetizovať aj pri teplote nižšej ako nula stupňov Celzia a prežiť, aj keď je voda v pôde zamrznutá.

Až 99 percent povrchu Antarktídy je pokrytých ľadom. A práve na tom jednom percente, kde je aj naša základňa, vieme počas polárneho leta, ktoré sa začína v januári a končí sa v marci, študovať vegetáciu a robiť rôzne typy výskumov.“

Prečo je ultrafialové žiarenie pre rastliny problém?

„Silné žiarenie je pre ne toxické, poškodzuje najmä nukleové kyseliny a proteíny. Tieto rastliny sa mu dokážu brániť produkciou rôznych zlúčenín, ktoré fungujú ako ochranný filter.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A chlad?

„Len niekoľko málo mesiacov sú rastliny v metabolicky aktívnom stave. Viac ako pol roka sú prikryté snehom alebo ľadom. Takže majú len niekoľko týždňov na to, aby rástli. Lišajníky, ktorým sa primárne venujeme my, narastú za rok len niekoľko milimetrov, v Antarktíde dokonca oveľa menej. Takže tu žijú stovky rokov, ale rastú veľmi pomaly, to je ich obeta pre život na tomto mieste.“

Živia sa týmito rastlinami nejaké zvieratá?

„Ich význam nie je primárne byť stravou pre zvieratá ako cicavce či vtáky. Potravové reťazce týchto živočíchov sú viazané skôr na morské pobrežie a živočíchy v ňom, najmä kôrovce, nazývané kril. Základňa je od pobrežia vzdialená asi sto metrov, takže často tulene a tučniaky prídu až k základni. Budeme si teda musieť dávať pozor aj na to, aby sme zvieratá nevystrašili. Mohli by totiž reagovať neprimerane.“

Zvieratá si ešte na ľudí nezvykli?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ruskí vojaci počas invázie na Ukrajinu.

Z Krymu utekajú dovolenkári aj domáci.


38m
Lukáš Kovanda

Sankcie účinkujú, ich efekt sa dostaví v dlhodobejšom horizonte, tvrdí ekonóm Kovanda.


15. aug
Peter Tkačenko

Príliš ochotne a rýchlo pristúpil na ultimáta.


5 h
Pohľad na krymský most spájajúci Rusko a Krymský polostrov v ruskom Tamane.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 21 h

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Ľudia sú závislí od dvanástich potravín.


15. aug
Filip Dvořák, exper na umelú inteligenciu má české aj americké občianstvo.

Nepozerajte sa na umelú inteligenciu ako na nepriateľa, hovorí.


15. aug

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 12. aug
Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 13. aug
SkryťZatvoriť reklamu