Minulé leto astronómovia na oblohe videli neuveriteľne silný záblesk. Hviezda vo vzdialenej galaxii zrazu zažiarila svetlom 570 miliárd našich Sĺnk. Ak by sa takýto záblesk objavil kdekoľvek v našej galaxii, videli by sme na oblohe žiaru silnejšiu ako mesiac v splne a noc by sa zmenila na deň.
Vedci si vtedy mysleli, že záblesk s názvom ASASSN-15lh patril len najjasnejšej supernove, akú kedy pozorovali. Inak povedané, mysleli si, že vznikol pri smrti hviezdy, ktorá na konci svojho života skolabovala a násilne uvoľnila obrovské množstvo energie.
Záblesk bol však veľmi zvláštny a omnoho žiarivejší ako zvyčajne. Vedci teraz pravdepodobne zistili prečo – hviezda totiž nezomrela prirodzenou smrťou veľkých hviezd.
Roztrhala ju zrejme čierna diera v strede jej galaxie, ku ktorej sa hviezda dostala až príliš blízko. Začala ju pohlcovať a počas toho ju roztrhala na kusy. Výsledky pozorovaní uverejnili v žurnále Nature Astronomy.
Objavila sa najjasnejšia supernova. Aká je jej záhada Čítajte Hviezdna špageta
Zvláštny záblesk sa odohral štyri miliardy svetelných rokov od Zeme. Keď vrcholil, bol dvadsaťkrát jasnejší ako celkový svetelný výkon Mliečnej dráhy. Vedci sa ho preto rozhodli ďalej študovať.
„Naše výsledky ukazujú, že udalosť spôsobila rýchlo rotujúca supermasívna čierna diera, ktorá zničila hviezdu s nízkou hmotnosťou,“ píše v tlačovej správe Európskeho južného observatória (ESO) vedúci tímu Giorgos Leloudas z Weizmannovho vedeckého inštitútu v Izraeli.
Čierna diera má hmotu asi ako sto miliónov našich Sĺnk. Jej obrovská gravitačná sila do seba vtiahla hviezdu a špagetizovala ju, teda ju silno natiahla. Zrážky častíc a vysoká teplota potom vytvorili obrovský záblesk svetla, ktorý predtým vedci považovali za supernovu ASASSN-15lh.
V skutočnosti však hviezda mala od supernovy veľmi ďaleko. Na supernovu sa premenia len veľmi hmotné hviezdy. ASASSN-15lh by dostatok hmoty nemala.
Rotujúca čierna diera
Tvrdenie vedcov podporuje aj miesto v ktorom sa záblesk odohral - v červenej, masívnej a pasívnej galaxii. Supernovy v takýchto galaxiách zväčša nenájdeme, vznikajú v modrých, trpasličích galaxiách, ktoré tvoria hviezdy.
„Aj so všetkými dátami však nevieme s určitosťou povedať, že udalosť ASASSN-15lh sa odohrala vtiahnutím hviezdy do čiernej diery,“ usúdil Leloudas.
Čierna diera tejto veľkosti by hviezdu normálne nezničila mimo horizontu udalostí, teda mimo hranice, za ktorou už nie je nič schopné uniknúť gravitačnej sile diery. Podľa pozorovaní muselo ísť o špeciálnu rotujúcu čiernu dieru, takzvanú Kerrovu čiernu dieru, ktorá by hviezdu do seba vtiahla aj mimo tejto hranice.
Nové zistenia vznikli vďaka pozorovaniam z rôznych svetových pozemných i vesmírnych teleskopov, ktoré patria Európskej vesmírnej agentúre (ESA), Európskemu južnému observatóriu (ESO) a NASA.
