BRATISLAVA. Mimoriadne vedecké počiny v oblasti genetiky a evolučnej biológie už oceňujú aj na Slovensku. V utorok podvečer sa odohral prvý ročník odovzdávania Ceny Ludmily Sedlárovej-Rabanovej.
Prvou laureátkou sa stala mladá vedkyňa Silvia Bágeľová Poláková. Podarilo sa jej objaviť proteín, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri obnove DNA u kvasiniek.
Slovenskí vedci zistili, ako sa bunka chráni pred mutáciami Čítajte Kvasinky a ľudia
Spolu s tímom vedcov pod vedením Juraja Gregáňa sa laureátka zamerala na proces meiózy, vďaka ktorému vznikajú pohlavné bunky: u ľudí vajíčka a spermie a u kvasiniek spóry.
„Kvasinky nie sú až také zaujímavé, zaujímavý je najmä ten proces meiózy. Ľudí najviac zaujíma, ako tento proces funguje u ľudí,“ vysvetľuje genetik Juraj Gregáň.
„Ak chceme robiť experimenty, musíme nájsť organizmus, pri ktorom sa dajú robiť a dajú sa robiť rýchlo. Aj keď kvasinky a ľudia vyzerajú veľmi odlišne, tak princípy meiózy u nich funguje veľmi podobne.“
Tím vedcov najprv otestoval približne tritisíc rôznych génov v kvasinkách a zistili, ktoré z nich sú dôležité na sexuálne rozmnožovanie kvasiniek. Objavili tak dvadsať nových génov, ktorých funkciu v tomto procese doposiaľ nik v žiadnej vedeckej štúdii neopísal.
„Vieme, ktoré gény to sú, ale nevieme, akú majú funkciu. To je náš ďalší výskumný krok. Zatiaľ sme objavili funkciu jedného proteínu, čo bola vlastne Silviina práca - volá sa Dbl2.
Urobila množstvo experimentov, ktoré nám ukázali, čo tento proteín v bunke robí. Zistila, že je dôležitý nielen pre sexuálne rozmnožovanie, ale aj na opravu poškodenej DNA,“ dodáva Gregáň.
Nová podpora vedy na Slovensku
Laureátka sa na odovzdávanie cien nemohla dostaviť pre zdravotné problémy, cenu za ňu preto prevzal manžel Juraj Bágeľ.
„Veľmi si vážim, že na Slovensku existujú ľudia ako pán Sedlár, ktorí investujú do rozvoja vedy, ale aj ženy, ako pani Sedlárová-Rabanová, ktorá je pre ostatné vedkyne veľkou inšpiráciou,“ povedal za manželku pri preberaní ceny.
Cena nesie meno významnej slovenskej biologičky Ludmily Sedlárovej-Rabanovej, ktorá po návrate z pražskej Univerzity Karlovej v 2. polovici 50. rokov prispela k rozvoju modernej genetiky a fyziológie rastlín na Slovensku.
Cenu a fond založil na základe jej priania jej manžel Viliam Sedlár. Cenu odovzdávali v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK, katedrou genetiky v Bratislave.
Okrem ceny a finančnej odmeny pre laureáta sa fond zameriava aj na podporu študentov a mladých vedeckých pracovníkov a poskytne im štipendiá na študijné pobyty v špičkových zahraničných laboratóriách.
