BRATISLAVA. Najbližší hviezdny systém Alfa Centauri skrýva najbližšiu planétu mimo slnečnej sústavy, kde by teoreticky mohol existovať život.
Aj keď ich vidíme na nočnej oblohe, výlet k týmto hviezdam by nám v súčasnosti trval niekoľko desiatok tisíc rokov. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a Kórejský vedecko-technologický inštitút by pri tejto ceste chceli pomôcť.
Slávny vedec Stephen Hawking a ruský miliardár Jurij Miller ešte v apríli tohto roku ohlásili projekt Breakthrough Starshot, ktorý chce sondy veľkosti iPhonu dostať k Alfa Centauri len za dvadsať rokov.

Potrebovali by nato dosiahnuť aspoň 20 percent rýchlosti svetla a zabezpečiť poriadnu ochranu kremíkovej časti čipov sondy pred kozmickým žiarením. Práve problém so žiarením by mala riešiť štúdia amerických a kórejských vedcov, ktorá však ešte neprešla odborným recenzným procesom.
Vedci navrhujú využiť technológiu nanotranzistorov, ktorá by pomocou elektrického prúdu dokázala opravovať poškodené čipy počas medzihviezdnej jazdy. Čip na palube minisondy by raz za čas na chvíľu vypol, tranzistor by sa zatiaľ nahrial a opravil škody spôsobené vplyvom kozmického žiarenia.
Ak by technológia skutočne fungovala, elektronika sondy by mohla prežiť cestu až ku Alfa Centauri. Teda za predpokladu, že by do ničoho nenarazila. Aj drobné úlomky vesmírneho prachu by podľa webu Science Alert dokázali najmenšiu vesmírnu loď poriadne poškodiť.
