Ľudia zásadným spôsobom ovplyvnili uhlíkový cyklus planéty. Od začiatku priemyselnej revolúcie spálili viac ako 600 miliárd ton uhlíka z fosílnych palív. Je to viac, ako dnes obsahujú všetky lesy sveta.
Obsah oxidu uhličitého v atmosfére sme zvýšili tak rýchlo, že v histórii Zeme na to nenájdeme obdobu. Čo to však bude znamenať pre základnú zložku všetkých ekosystémov, pre rastliny?
Bez oxidu uhličitého (CO2) rastliny nemôžu prežiť, lebo tento skleníkový plyn im dodáva „palivo“ na fotosyntézu. Nebudú ho však mať príliš veľa?
Pred 250 rokmi bola koncentrácia CO2 v atmosfére 280 ppm (čo znamená, že 1 milión molekúl vzduchu obsahuje 280 molekúl CO2), dnes už koncentrácia oxidu uhličitého prekročila magickú hranicu 400 ppm.
V minulosti trvalo stovky až tisíce rokov, aby sa tento pomer zmenil o hodnotu 2-3 ppm, dnes na to stačí jediný rok.
Plusy a mínusy
Nárast CO2 zvyšuje rýchlosť fotosyntézy v listoch a zvyšuje odolnosť rastlín voči suchu (na prijatie rovnakého množstva CO2 stratia rastliny menej vody, pretože im stačí menej otvoriť prieduchy).
Rastliny si tak môžu dovoliť investovať viac zdrojov do tvorby listov s väčšou plochou. Tretí významný pozitívny efekt spočíva v tom, že rastlina dokáže uskutočňovať fotosyntézu pri nižšej intenzite svetla.
Zvyšovanie CO2 má však aj horšie stránky. Ak v listoch vzniká viac cukrov, sú pre listožravý hmyz voňavšie - a teda lákavejšie. Takisto sa v listoch zvyšuje množstvo uhlíka v porovnaní s dusíkom, takže hmyz potrebuje zožrať viac listov na získanie rovnakého množstva živín. Viac CO2 môže taktiež narušiť fyziologické mechanizmy niektorých druhov rastlín, ktoré sa už nedokážu účinne chrániť pred poškodením hmyzom.
Potvrdzujú to aj poznatky z obdobia pred 55 miliónmi rokov.
