Pád na spoločenskom rebríčku môže ohroziť funkciu imunitného systému. To je zlá správa, ktorá vyplýva zo štúdie, publikovanej v prestížnom americkom Science. Tá istá štúdia však prináša aj dobrú správu: imunitný systém zaznamená aj návrat na spoločenské výslnie, takže sa opäť zlepší.
Tím vedcov z dvoch amerických univerzít (Dukeovej a Emoryho) a jednej kanadskej (v Montreale) zverejnil štúdiu, ktorú uskutočnili na veľkej vzorke samíc makakov. Tieto obľúbené opice výskumníkov sú známe svojím rozvinutým spoločenským životom vrátane prepracovanej spoločenskej hierarchie. Podľa mienky profesora Grahama Rooka z University College London sú preto výsledky a závery štúdie „až neuveriteľne použiteľné na život ľudí“.
Kto neskoro chodí...
Výskum prebiehal v Yerkesovom národnom výskumnom stredisku v Atlante (Georgia), čo je jedno zo siedmich centier výskumu správania primátov pod záštitou amerického Národného inštitútu zdravia. Mala dve časti. V prvej vedci zhromaždili 45 samíc makakov, ktoré sa nikdy predtým nevideli.
Potom ich rozdelili do deviatich skupín po päť a sledovali, ktoré samice v novej skupine získali vďaka agresívnejšiemu správaniu prevahu. Samice si utvárali hierarchiu napríklad pri kŕmení alebo pri vzájomnom kontakte prakticky vždy podľa času príchodu do skupiny: tie, ktoré prišli skôr, ovládli vrchné stupienky rebríčka.
Vedcom bolo jasné, ktoré opice sú dominantné a ktoré podriadené. „Spolu s alfa samicou sa nik nekŕmil,“ povedala spoluautorka štúdie Jenny Tungová, evolučná antropologička z Dukeovej univerzity. Samice, ktoré v skupine zaujímali podriadené postavenie, však museli strpieť ústrky a celkovo sa zmieriť s existenciou na periférii skupiny, preto sa často dostávali do situácií porovnateľných s chronickým stresom ľudí.
Ukázalo sa, že nový spoločenský poriadok ovplyvnil imunitu samíc. Keď vedci po roku analyzovali aktivitu približne deväťtisíc génov imunitných buniek účastníčok experimentu, zistili, že vyše 1600 génov podriadených samíc fungovalo v porovnaní s génmi vyššie postavených horšie, odborne povedané, zmenila sa v nich génová expresia.
Týkalo sa to najmä génov bielych krviniek, ktoré radíme medzi lymfocyty a nazývame ich NK bunkami (z anglického „natural killer“ – prirodzený zabijak). Práve tie sú dôležitou súčasťou prvej, vrodenej obrannej línie imunitného systému a špecializujú sa najmä na vírusy a baktérie, ale aj na likvidáciu nádorových buniek.
Čo bolo hlavným výsledkom zmenenej génovej expresie? Imunitný systém podriadených samíc, ktorý sa preorientoval najmä na boj proti baktériám, začal byť prehnane aktívny už v prípade toho najmenšieho nebezpečenstva.