SME

Harvard, Yale a Stanford. Po kom majú slávne univerzity svoje meno

Príbehy o prestížnych školách skrývajú darcov, ktorí získali peniaze na nelegálnych obchodoch aj poctu mŕtvemu synovi.

Za názvami univerzít sú často zaujímavé ľudské príbehy.Za názvami univerzít sú často zaujímavé ľudské príbehy. (Zdroj: wikimedia/CC, edit: sme.sk)

BRATISLAVA. Možno ste nad tým nikdy nepremýšľali. Po kom vlastne nesú názvy slávne univerzity, ktoré poznáme nielen z médií, ale aj seriálov či obľúbených filmov.

Dostal Harvard svoje meno podľa mesta, v ktorom sa nachádza? Alebo škola vychovala tých najlepších amerických vojakov a jej názov je preto odvodený zo starého anglického slova hereward, ktoré v doslovnom preklade znamená „armádna stráž“?

V skutočnosti nie je pravda ani jedno. Mnohé americké univerzity nesú meno po ľuďoch, ktorí mali so školami v skutočnosti len málo spoločné. A za ich názvami sa často skrývajú zaujímavé príbehy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stanfordova univerzita

Príbeh druhej najlepšej svetovej univerzity sa začal tragickou stratou manželského páru bývalého guvernéra Kalifornie Lelanda Stanforda a jeho ženy Jane. Boli natoľko rozrušení stratou syna, že sa nemohli zmieriť s tým, že sa naňho zabudne.

Leland Stanford Junior nemal ani šestnásť rokov, keď umrel na brušný týfus počas rodinnej návštevy v Taliansku.

Prešlo len pár týždňov a zarmútení rodičia vedeli, že pre svojho syna už nemôžu nič urobiť. Rozhodli sa, že „deti Kalifornie budú ich deťmi,“ a založili na pamiatku zosnulého syna Stanfordovu univerzitu a múzeum.

Univerzitu založili aj na odporúčanie vtedajšieho prezidenta Harvardovej univerzity Charlesa W. Eliota.

Podľa jeho slov im mala na založenie stačiť suma päť miliónov dolárov (zhruba 132 miliónov dnešných dolárov). Leland a Jane sa vraj na seba pozreli, prikývli a uznali, že takú čiastku zvládnu dať dokopy.

SkryťVypnúť reklamu

Ich škola nešla v tradičných šľapajach vtedajších univerzít. Nevzdelávala len mužov, ale aj ženy. Nespájala sa so žiadnou náboženskou organizáciou a vyučovanie bolo zamerané na prax. Manželia totiž chceli, aby „ich deti“ boli kultivovaní a užitoční občania.

Harvardova univerzita

Je na prvom mieste v akademickom rebríčku svetových univerzít, do dnešnej doby vychovala viac ako stotridsať laureátov Nobelovej ceny, no na to, aby sa rozbehla, jej stačilo len niekoľko stoviek libier a štyristo kníh. Z tých dodnes prežila len jedna, v roku 1764 zvyšné zničil požiar.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4S45 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu