SME

Bežný človek vidí na tejto fotke hada. Vidíte ho aj vy?

Ľudský mozog sa vyvinul tak, aby vedel ľahko odhaliť predátorov.

Hada na znehodnotenom obrázku spoznalo až osemdesiat percent ľudí.Hada na znehodnotenom obrázku spoznalo až osemdesiat percent ľudí. (Zdroj: Kawai & He, PLOS ONE)

Ak sa naši predkovia stretli s hadom, mohla pre nich situácia predstavovať aj smrteľné riziko. Hady patrili pravdepodobne medzi prvých prirodzených predátorov predkov človeka.

Podľa jednej z teórií evolúcie človeka bola dokonca schopnosť rozoznať hada jedným z určujúcich prvkov takzvaného evolučného výberu. Inak povedané, prežil ten, kto vedel plaza rýchlejšie rozoznať a ujsť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spomienka na tieto časy je zrejme v našich mozgoch zakódovaná až dodnes, aj keď plazy pre nás už nie sú veľkou hrozbou. Hada vedia ľudia odhaliť skôr ako napríklad vtáka, ktorý nebol našim predátorom. Ukazujú to výsledky štúdie z odborného časopisu PLOS ONE.

SkryťVypnúť reklamu

Výskumníci z univerzity v Nagoji ukázali dobrovoľníkom sériu fotiek hada, mačky, ryby a vtáka. Každá séria pozostávala z dvadsiatich obrázkov čoraz horšej kvality.

Dobrovoľníci mali hádať na aké zviera sa práve pozerajú, pričom mali na výber zo štyroch možností.

Hada dokázali odhaliť najrýchlejšie, už pri siedmom stupni rozostrenia ho spoznalo až osemdesiat percent ľudí. Ostatné zvieratá spoznali až pri deviatom alebo desiatom stupni.

Na obrázku vyššie sú postupne (zhora zľava) tieto zvieratá: vták, had, mačka a ryba.Všetky série postupných fotografií si môžete pozrieť nižšie.

DOI: 10.1371/journal.pone.0164342

Mozog

Súvisiace témy: Neuroveda, Vtáky
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


1
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu