Obvykle nemá príliš zmysel analyzovať severný a južný pól spoločne. Je to akoby sme spriemerovali hladujúcich a prejedajúcich sa ľudí a konštatovali, že všetci sa majú dobre. Súčasná situácia je však výnimočná. Na svete je dnes menej plávajúceho morského ľadu o takmer 4 milióny kilometrov štvorcových ako doterajší rekord. Je to takmer polovica rozlohy Kanady.
Rekordne málo ľadu je v Antarktíde aj Arktíde. K takejto situácii v histórii satelitných meraní ešte nedošlo. Najlepšie to vystihuje nasledujúci graf, ktorý znázorňuje odchýlku rozlohy plávajúceho ľadu od „normálneho“ stavu, teda dlhodobých podmienok. Čísla o vývoji plochy plávajúceho ľadu na oboch póloch planéty sú takmer neuveriteľné.
Vývoj normalizovaných odchýlok plochy plávajúceho ľadu na južnom a severnom póle od roku 1979. (zdroj: NSIDC/WIPNEUS)Bežné je, ak je plávajúceho ľadu o jeden milión štvorcový kilometer viac alebo menej, ako je dlhodobý priemer. Keďže sa teplota vzduchu zvyšuje a plávajúceho ľadu v Arktíde je, najmä v lete, stále menej, dlhodobo sa odchýlka zaľadnenia posunuje smerom k negatívnym hodnotám.
Doteraz sa však nestalo, aby bolo ľadu menej o hodnotu viac ako 4-sigma. K prekročeniu tejto hranice došlo prvýkrát pred niekoľkými týždňami. Pokles zaľadnenia sa tu však neskončil a súčasnosti už prekračuje odchýlku 8-sigma.
Výskyt náhodného javu s pravdepodobnosťou 8-sigma je približne 6,43 * 1012 rokov. Je to výrazne dlhšie obdobie ako od začiatku Veľkého tresku. Možno teda konštatovať, že na roztopenie morského ľadu na južnej aj severnej pologuli obyčajnou náhodou by sme potrebovali viac času, ako je existencia nášho vesmíru.
Našťastie vieme, čo je príčinou dlhodobého ubúdania snehu a ľadu a takisto vieme, čo musíme pre riešenie tohto problému urobiť. Aby sme zabránili ďalším a oveľa najpríjemnejším prekvapeniam, ktoré vesmír, a teda ani ľudstvo ešte nezažilo, musíme výrazne obmedziť vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry.
Rast emisií sa zastavil, na odvrátenie katastrofy je to málo Čítajte
