Začiatkom mesiaca sa vášmu tímu podarilo prekonať rekord v prenose dát cez laser. Prečo treba túto hranicu posúvať?
„Do roku 2020 by mal mať, podľa plánov EÚ, každý obyvateľ Európy prístup k aspoň tridsať megabitovému pripojeniu k internetu. Toto je extrémne náročné dosiahnuť hlavne v odľahlých oblastiach, kam sa neoplatí inštalovať optické vlákna.
Pre takéto prípady existuje riešenie pripojenia pomocou satelitného spoja. Na dosiahnutie vyšších prenosových rýchlostí je však potrebné viac ako terabitové prepojenie medzi poskytovateľom signálu a satelitom na obežnej dráhe. V dnešnej dobe dokáže aj najrýchlejší satelit poskytovať iba 600 gigabitov za sekundu.“
Vy ste dosiahli rýchlosť prenosu dát 1,72 terabitu za sekundu na rekordnú vzdialenosť 10,45 kilometrov. Ste prvý tím, ktorému sa to podarilo?
„Prvý, ktorý to dokázal za reálnych podmienok. Chceli sme dokázať praktickú využiteľnosť optickej komunikácie. Vytipovali sme si dve miesta vzdialené desať kilometrov a vytvorili simulovaný spoj na satelit, ktorý mal dokonca ešte horšie prenosové vlastnosti, ako by mal v realite.“
“Navrhujeme nahradiť rádiovú komunikáciu zo strany poskytovateľa optickou komunikáciou cez laser a uvoľnené frekvencie využiť na strane používateľa.
„
Použili ste na to nejakú novú technológiu?
„Dnes zabezpečujú prenos medzi poskytovateľom a satelitom aj satelitom a používateľom rádiové frekvencie v takzvanom Ka pásme. My navrhujeme nahradiť rádiovú komunikáciu zo strany poskytovateľa optickou komunikáciou cez laser a uvoľnené frekvencie využiť na strane používateľa. Odbremenili by sme celý spoj, pretože registrácia jednotlivých frekvencií je technologicky aj administratívne náročná.
Zefektívnilo by sa tým aj fungovanie siete?
Na prenos rýchlosťou jedného terabitu cez rádiovú komunikáciu treba niekoľko desiatok pozemných rádiových staníc na jeden satelit. V optickom spektre sa to dá dosiahnuť pomocou jednej stanice. Nevýhodou môžu ale byť oblaky, cez ktoré sa optická vlna nedostane.
Viete túto prekážku obísť?
"Moji kolegovia v minulosti zistili, že na 99,9 percentnú dostupnosť signálu je potrebných 12 optických pozemných staníc. Počet rádiových staníc by navyše musel rásť priamo úmerne s kapacitou spojenia, takže na tri terabity by sme potrebovali trojnásobok rádiových staníc. My vieme tú kapacitu dosiahnuť jednou stanicou, ďalších jedenásť potrebujeme na obídenie oblakov."
Poliakov tím stanovil rekord prenosu dát cez laser - rýchlosť 1,72 terabitov za sekundu na vzdialenosť 10,45 kilometra. (zdroj: DLR/BERND MULLER)Takže vďaka vášmu riešeniu získa celá Európa rýchly internet?
"V prvom rade ide o spôsob, ako dostať dáta do oblastí so slabým pokrytím. Vo väčších mestách so sieťou optických káblov nie je rýchly internet problémom. Vo vzdialených častiach Európy, napríklad na severe, ale aj na niektorých miestach na Slovensku takéto pokrytie neexistuje.
Takže to pomôže aj tam, kde sa nedá dostať optickým káblom, alebo sa to finančne neoplatí. Ide však aj o celkové zvýšenie kapacity satelitného spojenia pre budúce satelitné televízie, čo umožní prenos viacero televíznych staníc s vyšším rozlíšením."
Ako dlho potrvá, kým sa nová technológia začne celoplošne používať?
"Toto bol zatiaľ iba prvý krok, ktorým sme ukázali, že táto technológia je vôbec možná. Zostáva nám však ešte niekoľko nezodpovedaných otázok. Musím napríklad vyriešiť kolísanie prijímaného signálu, ktorý deformujú turbulencie v atmosfére a menia jeho hodnotu. Budúci rok chceme testovať systém, ktorý tento efekt eliminuje.
Za firmami, ktoré vyrábajú satelitné prijímače chceme prísť už s vyskúšaným produktom a asistovať pri implementácii technológie v praxi. Z akademického prostredia je to ťažko odhadnúť, ale verím, že by táto technológia mohla byť v plnom nasadení v najbližších zhruba 15 rokoch."
