SME
Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Po dvesto rokoch zistili, ako vzniká Parkinsonova choroba

Americkí vedci skúmali nervovú diaľnicu, ktorá spája črevá s mozgom.

Svoju úlohu na rozšírení Lewyho teliesok v mozgu majú takzvané astrocyty, veľké hviezdicovité bunky. (Zdroj: zdroj fotolia)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Parkinsonovu chorobu lekári poznajú už takmer dvesto rokov, no stále nie je jasné, ako presne vzniká. Americkí vedci teraz prišli s pozoruhodným výskumom.

Zistili, že zhluky bielkoviny spojené s chorobou sa začínajú hromadiť najskôr v črevách. Počas niekoľkých mesiacov preniknú blúdivým nervom až do mozgu. Začnú v ňom ničiť neuróny zodpovedajúce za pohyb.

Výsledky výskumu na myšiach vedci oznámili na novembrovom výročnom stretnutí Neurologickej spoločnosti v San Diegu. Neurovedec John Cryan z írskej University College v Corku označil štúdiu za veľmi zaujímavú. Podľa Cryana ukazuje, ako dôležité sú zdravé črevá pre zdravie mozgu a celého organizmu.

Podozrivá bielkovina

Experimenty s bielkovinou nazvanou alfa-synukleín robil Collin Challis z Kalifornskej univerzity v Pasadene so svojím tímom. Bielkovina sa zhromažďuje v mozgoch ľudí chorých na Parkinsona vo forme nerozpustných Lewyho teliesok. Na výskum prispela pred štyrmi rokmi sumou 47 miliónov dolárov nadácia, ktorú založil známy americko-kanadský herec Michael J. Fox, chorý na Parkinsona.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Parkinsonova choroba

  • ochorenie nervového systému postihuje jedno percento ľudí nad 60 rokov
  • prejavuje sa triaškou, stuhnutosťou svalov, spomalením pohybov a poruchami rovnováhy a chôdze.
  • chorobu mal napríklad Salvador Dalí, pápež Ján Pavol II. či prvý slovenský prezident Michal Kováč.

Synteticky predpripravené Lewyho telieska vedci vstrekli do žalúdka a dvanástnika myší (tieto telieska sú patologickým prejavom alfa-synukleínu, ktorý je inak pre činnosť mozgu nevyhnutný.

Potom sledovali reakciu myšieho organizmu technikou nazvanou clarity, ktorá dokáže urobiť časti myšieho tela priehľadnými. Už sedem dní po začatí pokusu našli v črevách myší patologické zhluky, sformované z alfa-synukleínu.

Po troch týždňoch dosiahla hladina škodlivej formy bielkoviny v črevách vrchol. Neboli to však už tie isté zoskupenia, ktoré vedci pôvodne myšiam naočkovali, ale nové, ktoré vznikli z normálne sa vyskytujúceho alfa-synukleínu v organizme. Vedci predpokladajú, že ich formáciu vyprovokovala injekcia syntetickej bielkoviny.

Čo však bolo najdôležitejšie: vyzeralo to, že zhluky začínajú prenikať do časti mozgového kmeňa, obsahujúceho nervové bunky blúdivého nervu. Ten vytvára akúsi nervovú diaľnicu spájajúcu črevo a mozog.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Olivia Newton-John v muzikáli Pomáda.

Rakovinu mala trikrát, v pondelok jej podľahla.


4 h
Generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Generálna prokuratúra už viac ako dva mesiace nerozhodla o sťažnosti.


a 2 ďalší 2 h
Volkswagen Phaeton druhej generácie a koncept Porsche Cayenne Convertible.

Do výroby sa nedostali, skončia v múzeu.


8. aug
Rafinéria v nemeckom meste Schwedt, do ktorej priteká surová ropa z Ruska cez ropovod Družba.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 9 h

Neprehliadnite tiež

Meta už nechce ďalšie sekundy.


3 h
Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 3 ďalší 6. aug
Vývoj syntetického embrya až do ôsmeho dňa (vpravo dole). Má zárodky orgánov - bijúce srdce i mozog.

Videli biť myšacie srdce.


5. aug

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 5. aug
SkryťZatvoriť reklamu