BRATISLAVA. Zaplaťte. Ak chcete, aby sme prijali váš rukopis, zaplaťte. A ak chcete, aby sme ho následne publikovali, tiež zaplaťte. My zase nebudeme klásť priveľa prekážok: uverejníme prakticky čokoľvek.
To je v skratke jeden z problémov, ktorý sa v posledných rokoch objavil vo vede. Tlak na publikovanie odborných prác podporil zrod fenoménu takzvaných „predátorských časopisov“, pseudoodborných magazínov, ktorých zmyslom je vybrať od vedcov na poplatkoch čo najviac peňazí.
Analýza Martina Vanča v SME pred pár týždňami ukázala, ako sa tento problém objavuje v slovenskej vede a ktoré podvodnícke magazíny chcú takýmto spôsobom oklamať naivných výskumníkov.
Ako predátori z falošných časopisov ulovili slovenskú vedu Čítajte Český inštitút IDEA (Institut pro demokracii a ekonomickou analýzu), spoločné pracovisko Národohospodárskeho ústavu českej Akadémie vied a Karlovej univerzity, teraz ukázal, aký je rozsah tohto problému globálne.
Výskumníci zistili, že Slovensko je na tom takmer najhoršie zo všetkých vyspelých krajín.
Podvodníci prekonali filtre
Ak chcete, aby mal vo vedeckom svete váš odborný text nejaký dosah a chcete ho publikovať časopisecky, siahnete po lepšom magazíne. Takéto magazíny bývajú súčasťou väčších databáz, pričom, aby sa do nich vôbec dostali, musia splniť nejaké kritériá.
Najznámejšie z týchto databáz sú Web of Science (Thomson Reuters) a Scopus (Elsevier). Výskumníci z IDEA teraz prišli s hypotézou, že podvodníci a ich predátorské magazíny sa už dostali aj na takéto miesta a samotné publikovanie v žurnále „z databázy“ už nie je zárukou, že vás niekto nenachytal.
Rozhodli sa preto svoju hypotézu overiť.
„Cieľom práce je kompletne zmapovať výskyt predátorských časopisov v citačnej databáze Scopus,“ vysvetľujú v analýze Predátorské časopisy v Scopuse výskumníci Vít Macháček a Martin Srholec, ako pri hľadaní a identifikovaní podvodníkov vo vede postupovali. „Oproti Web of Sciences pokrýva až o 50 percent viac časopisov a je podstatne menej selektívna.“
