HAWTHORNE, BRATISLAVA. Takmer 4500 družíc chce na obežnú dráhu vyniesť firma SpaceX, aby začala používateľom ponúkať rýchle internetové pripojenie. Vyplýva to z prihlášky, ktorú vo svojom systéme zaregistroval americký telekomunikačný úrad FCC.
Hoci šéf spoločnosti Elon Musk o svojom zámere hovorí už niekoľko rokov, hrubé črty konkretizoval až vlani. Teraz podľa BBC poznáme detaily, vďaka ktorým si môžeme spraviť podrobnejší obraz o pripravovanej dátovej sieti.
Družice umiestnia vo výške 1150 až 1325 kilometrov nad zemským povrchom, vďaka čomu budú mať oproti doterajším technológiám rýchlu odozvu. Počíta sa s 25 až 35-milisekundovou odozvou, aby malo pripojenie čo najširšie využitie. Ide o výšku nad úrovňou vesmírnej stanice ISS, avšak podstatne nižšiu ako je tá, na ktorej sú umiestnené stacionárne družice.
Satelity budú vzájomne komunikovať opticky, so zemou ich spoja pozemné stanice, ktorých by len v USA malo byť aspoň 200. Už od počiatočnej fázy sa hovorí o celkovej priepustnosti 32 terabitov, pričom na jedného používateľa sa počíta s gigabitovým pripojením.
SpaceX si chce satelity vynášať do vesmíru vo svojej vlastnej réžii popri ostatných komerčných nákladoch. Každá družica váži 386 kilogramov a má rozmery 400x180x120 centimetrov. Napájanie je solárne, životnosť sa počíta na 5 až 7 rokov.
Rýchle satelitné pripojenie chce firma budovať s ambíciami pre pokrytie celého zemského povrchu vrátane pólov. V pilotnom programe s 800 družicami však počíta s územím od 15 do 60 rovnobežky na severnej i južnej pologuli.
Rýchla internetová sieť s obojsmernou komunikáciou nemá byť riešením pre husto zaľudnené metropoly, ale pre vidiek, rozvojové oblasti a všetky územia, v ktorých rýchly broadband a optika nie sú dostupné.
SpaceX však nie je jedinou firmou, ktorá má podobné zámery. Hoci často počujeme o aktivitách Google a Facebooku pri hľadaní nových trhoch a zákazníkov, odvážne plány má i Intelsat, SES, Telesat či Boeing. Pre všetky firmy je vybudovanie rozsiahlej telekomunikačnej siete kľúčovou výzvou.
Musk sa netají megalomanskými plánmi, hoci má za sebou aj neúspechy. Nie je tomu dávno, čo pri nehode vznikla 62-miliónová škoda na nosnej rakete Falcon 9 a 200-miliónová škoda na izraelskom komunikačnom satelite, ktorý mala vyniesť na obežnú dráhu.
