BRATISLAVA. Bol to tretí najdlhší vysutý most na svete, meral 850 metrov. Šoféri si ho však dlho neužili, most v americkom meste Tacoma pri Seattli spadol len štyri mesiace po tom, ako ho v roku 1940 otvorili.
Obeť bola len jedna, pri páde zomrel čierny kokeršpaniel Tubby. Keď most padal, zo strachu odmietol opustiť auto, čo sa mu stalo osudným. No pád mosta púta pozornosť najmä pre jeho príčinu, bol za tým silný vietor.
„Vietor s rýchlosťou osem metrov za sekundu dokáže zvaliť most,“ povedala na tlačovej konferencii Oľga Hubová, vedúca katedry stavebnej mechaniky Slovenskej technickej univerzity. „Všetky štíhle konštrukcie sú citlivé na vietor. Vieme preto dizajn upraviť tak, aby kládol vetru čo najmenší odpor.“
“Za posledných desať rokov sme tu mali dva orkány, vetry so silou najmenej 43 metrov za sekundu.
„
Čo sa bude diať
S novinármi sa Hubová stretla vo výskumnom centre univerzity, kde sa nachádza niekoľkometrový veterný tunel. Skúmajú v ňom, ako bude vyzerať prúdenie vetra okolo naprojektovaných budov.
V súčasnosti sa výskumníci zameriavajú na návrh mrakodrapov v štvrti New City Centre pri bratislavských Mlynských nivách, ktoré
naprojektovalo architektonické štúdio Zahy Hadid. Veže by mali mať 31 poschodí a merať 105 metrov. Bývanie v troch vežiach, spolu 800 bytov, by mali dokončiť počas roku 2019. Neskôr by mali dokončiť aj vyššiu administratívnu vežu.
V tuneli umiestnili modely budovy zmenšené v pomere 1:380. Budovy vytlačili na 3D tlačiarni, okolie namodelovali z polystyrénu.
„Našou úlohou je dopredu preskúmať, čo sa s konštrukciou môže diať v dôsledku výnimočne silného vetra, ktorý sa objaví raz za 50 rokov,“ hovorí Hubová. Upozorňuje, že Bratislava je veľmi veterné mesto. "Za posledných desať rokov sme tu mali dva orkány, vetry so silou najmenej 43 metrov za sekundu“.
Model budúcich mrakodrapov vo veternom tuneli. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Veľmi veľká presnosť
Keď projektanti navrhujú budovu, musia rátať so záťažou spôsobenou vetrom, aby nedopadla podobne ako most v Tacome. To sa dá odhadnúť pri budovách s pravidelným pôdorysom, no ak je konštrukcia netypická, je to komplikovanejšie.
„V tuneli to vieme odhadnúť s veľmi veľkou presnosťou. Simulujeme, čo by sa stalo, keby sa budova postavila podľa návrhu,“ hovorí Lenka Konečná, výskumná pracovníčka univerzity.
V posledných dňoch sa zameriavali na chodcov, teda na prúdenie vzduchu vo výške 1,7 metra.
„Okolo budov plánujú postaviť detské ihriská. Zistil sme, že vietor by tam dosahoval rýchlosť pätnásť metrov za sekundu, nie je to teda dobré miesto. Výsledky posunieme projektantom a je už na nich, aby podľa toho projekt prekreslili,“ uviedla Hubová.
Jeden projekt podľa výsledkov z tunela prekreslovali aj nedávno, no konkrétnosti vedci neprezrádzajú. „Tá budova ešte nestojí, stále sa len projektuje,“ hovorí Konečná.
Modely budov vznikli na 3D tlačiarni. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)
Vedecké superinvestície, na ktoré sadá prach Čítajte Zásadnejšia investícia
V univerzitnom centre skúmajú len prúdenie vetra, nedá sa simulovať konkrétny dosah. Teda či a ako by narušil statiku celej budovy. To by modely museli byť z rovnakého alebo aspoň veľmi podobného materiálu ako samotná budova, čo by bolo nákladnejšie, priznáva Konečná.
Laboratória STU sa nezameriavajú len na vietor, umožňujú skúmať aj šírenie tepla a vlhkosti v budove, akustiku, prirodzené osvetlenie, životnosť materiálov či energetickú efektívnosť budov.
„Po dlhšom čase išlo o zásadnejšiu investíciu do vysokých škôl a skvalitnenie prostredia pre vzdelávanie a vedu,“ cituje tlačová správa školy rektora Roberta Redhammera.
Dôležité podľa neho je, že študenti sa počas podobných výskumov, ako sú tie v tuneli, dostávajú do priameho kontaktu s vedeckou prácou.
Za projektom New City Centre je finančná skupina Penta,
ktorá je tiež minoritným akcionárom spoločnosti Petit Press, vydavateľa denníka Sme.
