S problémom predátorských časopisov máme vlastnú skúsenosť. Isté skúsenosti máme aj s podvodmi pri autorstve.
Vydavateľstvo Science and Education, ktoré sa nachádza aj v Beallovom zozname potenciálnych predátorských vydavateľstiev, začalo v roku 2013 vydávať časopis s rovnakým názvom, ako je ten náš – Journal of Food and Nutrition Research.
Ako predátori z falošných časopisov ulovili slovenskú vedu Čítajte JFNR (ISSN 1336-8672), ktorý vydáva Výskumný ústav potravinársky NPPC v Bratislave, vychádza od roku 2006, je karentovaný, zaradený v databázach Web of Science aj SCOPUS.
Podľa Journal Citation Reports 2015, je v kategórii Food Science and Technology zaradený podľa impakt faktoru na 48. mieste (impakt faktor 1,676, celkový počet časopisov v tejto kategórii je 125). Od autorov nevyberáme žiadne poplatky.
Snaha o podvod
Sú časopisy, ktoré za publikovanie vyberajú poplatok, avšak ide o opatrenie príslušnej redakčnej rady na elimináciu rukopisov, ktoré nedosahujú potrebné kvalitatívne štandardy príslušného časopisu. JFNR medzi takéto nepatrí.
Publikujeme práce, ktoré prešli riadnym recenzným konaním minimálne dvoch recenzentov vybraných členmi redakčnej rady. Máme dlhodobo vysoké počty rukopisov, ktoré ihneď zamietneme, ak nemajú zodpovedajúcu kvalitu alebo nespĺňajú štandardy pre vedeckú prácu (95 % všetkých zaslaných rukopisov). Ani prijatie rukopisu na odborné posúdenie ešte autorom nezaručuje jeho uverejnenie, keďže článok môže byť diskvalifikovaný počas recenzného konania.
Dáme vám 300-tisíc. Ako podvodníci oklamali vedcov a vedecké časopisy Čítajte Druhý JFNR (ISSN 2333-1119) vydáva vydavateľstvo Science and Education, vychádza od roku 2013. Publikovanie článku je spoplatnené.
Stáva sa dosť často, že autori si časopisy pomýlia. V domnení, že budú mať karentovaný článok, zaplatia poplatok a potom sa čudujú, že sa článok v prestížnych databázach nenachádza.
Omyly však nie sú len na strane autorov.
Do redakcie písala dokonca docentka z Talianska, že sa stala členkou redakčnej rady nášho časopisu a žiadala, aby sme jej meno uvádzali v zozname. Museli sme ju sklamať, členkou našej redakčnej rady nikdy nebola. V zozname členov redakčnej rady predátorského JFNR je uvedená doteraz.
Z toho vyplýva, že niekto ani nevie, ako a akého časopisu sa stal členom redakčnej rady.
Na upozornenie nereagovali
Omyly môžu byť aj v databázach.
Tento rok sa dokonca stalo, že sa v databáze SCOPUS omylom vyskytli články z tohto predátorského časopisu (boli zaradené, akoby vyšli v slovenskom JFNR). Po našej reklamácii ich z databázy vymazali.
O časopise s rovnakým názvom, ako je náš, sme sa dozvedeli v roku 2012, keď ešte nemal ani pridelené ISSN. Písali sme do vydavateľstva a upozorňovali na možné problémy so zámenou časopisov v budúcnosti. Žiaľ, úplne bez reakcie.
Nemáme žiadnu možnosť situáciu zmeniť. Zostáva len upozorňovať autorov, aby si pred odoslaním príspevku dôkladne skontrolovali, kam vlastne článok posielajú (skontrolovať ISSN a adresu redakcie).
Podvody pri autoroch
Čo sa týka podvodov pri autorstve, niektorí členovia redakčnej rady sa stretli s javom, keď bol doslova a do písmena ukradnutý článok (nešlo sa o článok z JFNR).
Noví "autori" ho od slova do slova okopírovali (= ukradli) inému autorovi z časopisu, kde bol publikovaný, a publikovali ho pod svojím menom v inom časopise len s malou úpravou v názve.
Stáva sa tiež, že autori pošlú do redakcie článok, ktorý už predtým publikovali v inom časopise, v čiastočne pozmenenej podobe. Je na pozornosti a orientácii členov redakčnej rady príslušného časopisu, aby takéto praktiky odhaľovali, no nie je to vždy jednoduché.
Viac ako o podvodoch môžeme hovoriť skôr o neskúsenosti alebo lajdáctve autorov.
V minulosti sme do redakcie dostávali články, ktoré boli kompilátom už publikovaných prác. Boli to vlastne prehľady literatúry na rôzne témy bez experimentálnych výsledkov. Takéto príspevky často posielali autori bez skúseností z laboratória, ktorí potrebovali len vykázať publikačnú činnosť.
Tento problém sme odstránili tým, že žiadame, aby autor prehľadu mal s danou témou experimentálne skúsenosti a uverejnených aspoň niekoľko originálnych publikácií v relevantných časopisoch.
Často sa stretávame s tým, že autori preberú citáciu z uverejnenej publikácie, a neoveria si originálny zdroj. Ak je citácia nepresná alebo neúplná, citujú aj oni nepresne a neúplne. Niekedy sa ukáže, že citovanú literatúru ani nevedia doplniť o žiadané údaje.
Veľakrát narazíme na to, že autor sa odvoláva na nedohľadateľný zborník z nejakej konferencie alebo cituje článok uverejnený v čínskom časopise v čínštine, pričom uvedie svoj vlastný preklad názvu do angličtiny.
Pokus o podvod
Veľmi dbáme na to, aby bolo možné každú citáciu dohľadať. Preto pri citáciách vyžadujeme uvádzanie medzinárodných identifikátorov, ako sú DOI, ISSN a ISBN, prípadne uvedenie odkazu na web. Ak žiadaný údaj nie je možné doplniť, odkaz na literatúru sa neakceptuje a autori musia text článku prerobiť.
Dohľadateľnosť nie je jediným kritériom. Dbáme aj na to, aby autori citovali relevantné vedecké zdroje. Ak niekto píše o úžasných, zdraviu prospešných účinkoch výluhu z byliny rastúcej v Brazílii a pritom sa odvoláva na webovú stránku miestnej firmy, takýto zdroj je neakceptovateľný.
Ďalšou témou je aj kupovanie publikácií.
V marci tohto roku sme dostali očividne pochybnú ponuku na spoluprácu od údajného riaditeľa organizácie International Center of Scientific Research (ICSR) so sídlom v Pekingu (bez adresy), ktorou sme sa vážne ani nezaoberali. Ponúkal posielať 300-tisíc amerických dolárov ročne, ak im pomôžeme publikovať 50 článkov mesačne (t. j. 500 dolárov za článok). A ak budeme súhlasiť, tak nám prvých 50 článkov pošle hneď budúci týždeň.
Medzititulky doplnila redakcia. Text uverejňujeme so súhlasom autorky.
Autor: Zuzana Lichnerová
