SME

Dáme vám 300-tisíc. Ako podvodníci oklamali vedcov a vedecké časopisy

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
Dáme vám 300-tisíc. Ako podvodníci oklamali vedcov a vedecké časopisy

Nielen predátorské časopisy chcú oklamať naivných vedcov. Podvodníci sa snažia oklamať aj slovenské vedecké časopisy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

R eportér magazínu Scientific American to skúsil najjednoduchším možným spôsobom. Pred dvoma rokmi oslovil čínsku agentúru MedChin, ktorá ponúkala rôzne „riešenia vašich vedeckých problémov“. MedChina sľubovala mnoho tém na predaj, ale aj rôzne dohody o takzvanom transfere vedeckých článkov.

Ponúkali nám 300-tisíc dolárov ročne, ak im pomôžeme publikovať 50 článkov mesačne.

Zuzana Lichnerová

V preklade: ak zaplatíte dosť, dopíšeme vás ako spoluautora vedeckej štúdie. A čím viac ste ochotný zaplatiť, tým sa vaše meno môže ocitnúť v lepšom a dôležitejšom odbornom magazíne.

Podľa vedecko-popularizačného magazínu bola na konci jasná ponuka. Za zhruba 15-tisíc dolárov sa môžete objaviť ako spoluautor metaanalýzy o vzťahu medzi istou bielkovinou a rakovinou štítnej žľazy, pričom výskum zverejnia v prestížnom žurnále s impakt faktorom viac ako tri.

Potvrdil sa tak nový problém vedy, na ktorý už v roku 2013 upozornil prestížny vedecký magazín Science.

Vo svete tlačiacom na publikovanie vedeckých výskumov sa zrodil celý čierny trh zameraný na falšovanie vedeckých štúdií, plagizovanie starších textov i dopisovanie autorov do štúdií už prijatých na recenzné konanie.

Kúpte si výskum. Zn: Zaručene

Analýza v denníku SME pred niekoľkými týždňami ukázala, ako sa vedci (aj zo Slovenska) môžu stať obeťami – či v niektorých prípadoch i páchateľmi – podvodov. Existuje mnoho takzvaných predátorských časopisov, ktoré za poplatok zverejnia prakticky čokoľvek: bez riadneho recenzného procesu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Cieľom takýchto pseudoodborných žurnálov je v skutočnosti na vedcoch zarobiť. Darí sa im to, pretože výskumníci sú pod tlakom (ak chcú napríklad pokračovať vo svojich akademických kariérach) publikovať v zahraničí.

Prečítajte si tiež: Ako predátori z falošných časopisov ulovili slovenskú vedu Čítajte 

Takéto predátorské časopisy sú však len jednou časťou problému. Tlak na „publikuj alebo zomri“ spôsobil aj vznik nového čierneho trhu, ktorý dokáže zabezpečiť prítomnosť autorov v úplne legitímnych odborných žurnáloch. Stačí ich dopísať do predkladaných vedeckých štúdií.

Mara Hvistendhalová, korešpondentka Science, ukázala, ako takýto trh vznikol a funguje v Ázií. V Číne, kde boli vedci pod osobitne silným tlakom publikovať v lepších magazínoch, odhalila praktiky sprostredkovateľov, ktorí vedcom sľubujú prítomnosť v dobrých magazínoch.

Päťmesačné vyšetrovanie narazilo až na 22 čínskych agentúr, ktoré boli ochotné prijať peniaze za pripísanie mena do existujúcej vedeckej štúdie.

„Sú autori, ktorí nemajú so štúdiami po publikovaní žiadne plány a ich autorstvo možno ľahko preniesť na vás,“ tvrdil Science agent zastupujúci spoločnosť nazývanú Wan-fang chuej-č’ ponúkajúcu na čiernom trhy služby spájané s vedeckým publikovaním. „Vy sa venujte len svojmu akademickému výskumu. Prácu nechajte na nás, naše služby vám môžu pomôcť vo vašej akademickej dráhe.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Za prítomnosť v magazínoch zaradených do medzinárodných databáz ako Science Citation Index a Social Sciences Citation Index (obe od Thomson Reuters) či Engineering Index (od Elsevieru) si niektoré agentúry pýtali tisícpäťsto dolárov, ale aj viac ako 25-tisíc dolárov.

Niektorí zo sprostredkovateľov rýchleho vedeckého úspechu na kľúč dokonca tvrdili, že svoje zastúpenie majú aj vo Francúzsku, v Nemecku, v Španielsku či Japonsku.

Stretli sa teda vedci s podobným problém aj u nás?

Aj slovenské magazíny

Do medzinárodných databáz s prideleným impakt faktorom patrí aj niekoľko žurnálov, ktoré vydávajú slovenské inštitúcie (napríklad Slovenská akadémia vied alebo Univerzita Komenského).

Redakcia SME oslovila viaceré takéto medzinárodné odborné magazíny s otázkami, či sa už s podobnými pokusmi o podvod pri zasielaných štúdiách stretli. Ukázalo sa, že snaha získať publikáciu v lepšom magazíne – a to podvodom – sa nevyhla ani im.

A je, zrejme, rozšírenejšia, než sa na prvý pohľad zdá.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Narodil sa v Žiline, vyrastal a žije v Bratislave. Študoval automatizáciu na FEI STU, skončil filozofiu na FIF UK v Bratislave: špecializoval sa na súčasnú českú a slovenskú literatúru, logiku a filozofiu vedy. V SME pracoval od roku 2005 ako externý redaktor Kultúry, od roku 2008 bol redaktorom Zahraničia. Od roku 2012 viedol oddelenie vedy a techniky a TECH.sme.sk, od októbra 2014 aj projekt príloh - longformov. Od roku 2015 bol zástupcom šéfredaktorky pre SME.sk a online redakciu. Od roku 2021 je členom predstavenstva vydavateľstva Petit Press zodpovedným za digitálny obsah a predplatné. Facebook, Twitter, Instagram, LinkedIn

Čítajte ďalej

Podcast Klik.

Klik: Gmail už nikdy nebude ako predtým

Komentovaný prehľad technologických správ.


6. aug

Keď mlieko zabíjalo, zvíťazili Európania so špeciálnym génom

Mlieko dokážu štiepiť dojčatá.


29. júl
Významný britský vedec James Lovelock zomrel v utorok 26. júla 2022 v deň svojich 103. narodenín.

Zomrel klimatický prorok. Ochranárom odporoval aj pre jadrovú energiu

James Lovelock sa dožil presne 103 rokov.


28. júl
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu