SME

Dáme vám 300-tisíc. Ako podvodníci oklamali vedcov a vedecké časopisy

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
Dáme vám 300-tisíc. Ako podvodníci oklamali vedcov a vedecké časopisy

Nielen predátorské časopisy chcú oklamať naivných vedcov. Podvodníci sa snažia oklamať aj slovenské vedecké časopisy.

R eportér magazínu Scientific American to skúsil najjednoduchším možným spôsobom. Pred dvoma rokmi oslovil čínsku agentúru MedChin, ktorá ponúkala rôzne „riešenia vašich vedeckých problémov“. MedChina sľubovala mnoho tém na predaj, ale aj rôzne dohody o takzvanom transfere vedeckých článkov.

Ponúkali nám 300-tisíc dolárov ročne, ak im pomôžeme publikovať 50 článkov mesačne.

Zuzana Lichnerová

V preklade: ak zaplatíte dosť, dopíšeme vás ako spoluautora vedeckej štúdie. A čím viac ste ochotný zaplatiť, tým sa vaše meno môže ocitnúť v lepšom a dôležitejšom odbornom magazíne.

Podľa vedecko-popularizačného magazínu bola na konci jasná ponuka. Za zhruba 15-tisíc dolárov sa môžete objaviť ako spoluautor metaanalýzy o vzťahu medzi istou bielkovinou a rakovinou štítnej žľazy, pričom výskum zverejnia v prestížnom žurnále s impakt faktorom viac ako tri.

Potvrdil sa tak nový problém vedy, na ktorý už v roku 2013 upozornil prestížny vedecký magazín Science.

Vo svete tlačiacom na publikovanie vedeckých výskumov sa zrodil celý čierny trh zameraný na falšovanie vedeckých štúdií, plagizovanie starších textov i dopisovanie autorov do štúdií už prijatých na recenzné konanie.

Kúpte si výskum. Zn: Zaručene

Analýza v denníku SME pred niekoľkými týždňami ukázala, ako sa vedci (aj zo Slovenska) môžu stať obeťami – či v niektorých prípadoch i páchateľmi – podvodov. Existuje mnoho takzvaných predátorských časopisov, ktoré za poplatok zverejnia prakticky čokoľvek: bez riadneho recenzného procesu.

Cieľom takýchto pseudoodborných žurnálov je v skutočnosti na vedcoch zarobiť. Darí sa im to, pretože výskumníci sú pod tlakom (ak chcú napríklad pokračovať vo svojich akademických kariérach) publikovať v zahraničí.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ako predátori z falošných časopisov ulovili slovenskú vedu

Takéto predátorské časopisy sú však len jednou časťou problému. Tlak na „publikuj alebo zomri“ spôsobil aj vznik nového čierneho trhu, ktorý dokáže zabezpečiť prítomnosť autorov v úplne legitímnych odborných žurnáloch. Stačí ich dopísať do predkladaných vedeckých štúdií.

Mara Hvistendhalová, korešpondentka Science, ukázala, ako takýto trh vznikol a funguje v Ázií. V Číne, kde boli vedci pod osobitne silným tlakom publikovať v lepších magazínoch, odhalila praktiky sprostredkovateľov, ktorí vedcom sľubujú prítomnosť v dobrých magazínoch.

Päťmesačné vyšetrovanie narazilo až na 22 čínskych agentúr, ktoré boli ochotné prijať peniaze za pripísanie mena do existujúcej vedeckej štúdie.

„Sú autori, ktorí nemajú so štúdiami po publikovaní žiadne plány a ich autorstvo možno ľahko preniesť na vás,“ tvrdil Science agent zastupujúci spoločnosť nazývanú Wan-fang chuej-č’ ponúkajúcu na čiernom trhy služby spájané s vedeckým publikovaním. „Vy sa venujte len svojmu akademickému výskumu. Prácu nechajte na nás, naše služby vám môžu pomôcť vo vašej akademickej dráhe.“

Za prítomnosť v magazínoch zaradených do medzinárodných databáz ako Science Citation Index a Social Sciences Citation Index (obe od Thomson Reuters) či Engineering Index (od Elsevieru) si niektoré agentúry pýtali tisícpäťsto dolárov, ale aj viac ako 25-tisíc dolárov.

Niektorí zo sprostredkovateľov rýchleho vedeckého úspechu na kľúč dokonca tvrdili, že svoje zastúpenie majú aj vo Francúzsku, v Nemecku, v Španielsku či Japonsku.

Stretli sa teda vedci s podobným problém aj u nás?

Aj slovenské magazíny

Do medzinárodných databáz s prideleným impakt faktorom patrí aj niekoľko žurnálov, ktoré vydávajú slovenské inštitúcie (napríklad Slovenská akadémia vied alebo Univerzita Komenského).

Redakcia SME oslovila viaceré takéto medzinárodné odborné magazíny s otázkami, či sa už s podobnými pokusmi o podvod pri zasielaných štúdiách stretli. Ukázalo sa, že snaha získať publikáciu v lepšom magazíne – a to podvodom – sa nevyhla ani im.

A je, zrejme, rozšírenejšia, než sa na prvý pohľad zdá.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

V Antarktíde našli desiatky skrytých sopiek. Vedci chcú čím skôr zistiť aktivitu

Sopky by mohli ešte viac destabilizovať ľadový príkrov na kontinente.

Najsevernejšia časť Antarktického polostrova.

Našli vitamín, ktorý by mohol výrazne znížiť počet potratov

Jedno dieťa zo sto trpí vrodenou chybou srdca. Zistili, že ich matkám možno chýba bežný vitamín.

Hranie počítačových hier stále rovnakým spôsobom škodí mozgu

Naučená cesta v Call of Duty zabíja sivú hmotu.

Ilustračné foto.

Žiadny zázrak ani náhoda. Experiment ukázal vznik života Plus

Kontroverzná hypotéza naznačuje, že zrodenie života môže byť v kozme nevyhnutné. Kľúčom sú chemické a fyzikálne zákony.

Jedna z hypotéz tvrdí, že život mohol vzniknúť vo vulkanických jazierkach.

V hlavách máme bunky, ktoré slúžia ako elixír mladosti

Bunky, ktoré rozhodujú o našom skutočnom veku, si nosíme v hlavách.

Najväčšia revolúcia v dejinách človeka možno neexistovala

Neolitická revolúcia možno nemusela prebehnúť tak, ako sme si mysleli. Prvé mestá boli oveľa staršie.

Ilustračné foto.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop