P richádza revolúcia v pochopení základov, na ktorých stojí náš svet? Ťažko povedať.
Minimálne jeden vedec je však o nevyhnutnosti nového prístupu presvedčený. Je to Erik Verlinde, popredný teoretický fyzik v oblasti strunovej teórie. Jeho entropická teória gravitácie dokáže vysvetliť čudné pohyby hviezd v galaxiách bez toho, aby musela zarátať prítomnosť exotickej tmavej hmoty, ktorá je už významnou súčasťou súčasných kozmologických modelov.
Verlinde, ktorý už dlhšie presadzuje iný pohľad na gravitáciu ako ten prevládajúci, publikoval svoju novú prácu na webe ArXive.org. Patrí Cornellovej univerzite (USA) a je určený pre vedecké články, ktoré ešte neprešli odbornou oponentúrou.
Neexistuje ani tmavá hmota
Hviezdy v našej Mliečnej ceste, ale nielen v nej sa správajú zvláštne. Vonkajšie oblasti totiž rotujú okolo galaktického centra oveľa rýchlejšie, než by mali podľa celkového množstvo viditeľnej hmoty (hviezdy, planéty, medzihviezdny plyn).
Čo vytvára dodatočnú gravitačnú silu, ktorá túto zrýchlenú rotáciu provokuje?
Kozmológovia prišli s návrhom existencie tmavej hmoty, ktorá vo vesmíre dominuje a tvorí viac ako 80 percent celkovej hmoty (my, samozrejme, vidíme iba tých necelých 20 percent).
Tmavá hmota vo vesmíre výrazne prevažuje, problémom však je, že ide o rýdzo teoretický koncept. Zatiaľ nijako nevstupuje do nášho sveta, nevieme ju identifikovať, ale ani vylúčiť jej existenciu - iba nedávno vedci vylúčili z okruhu „tmavých“ kandidátov určitý druh častíc, podobných na hypotetické axióny.
Erik Verlinde je profesorom teoretickej fyziky na Amsterdamskej univerzite, pôsobil aj na slávnom Princetone, kde kedysi našiel pokojné miesto na svoju prácu geniálny Einstein.
S čudným kolobehom hviezd si však holandský fyzik dokáže poradiť aj bez exotickej tmavej hmoty - iba prispôsobením svojej teórie gravitácie. Prišiel s ňou už v roku 2010 a principiálne sa líši od gravitácie v podaní Newtona, no i samotného Einsteina.
