SYDNEY, BRATISLAVA. Pivo, ktoré sa varilo v 18. storočí, malo nevšedne jemnú, osviežujúcu chuť. Prišli na to vedci, ktorí pri svojom experimente siahli hlboko do histórie. Na výrobu obľúbeného moku použili staré receptúry aj kvasinky.
Takmer 220 rokov ležali na morskom dne fľaše s pivom, ktoré boli súčasťou nákladu obchodnej lode Sydney Cove. Tá sa potopila v roku 1797 pri svojej plavbe. Hoci pivo vo fľašiach už dávno stratilo svoje kvality, vedci v ňom našli živé kvasinky.
Nekontrolovaný kvasinkový koktejl
Loď viezla 250-tonový náklad, ktorý pozostával hlavne z alkoholu, potravín, látok a živých zvierat. Všetky skončili na morskom dne v austrálskych vodách.
Vitálne mikroorganizmy sú podľa vedcov akýmsi hybridom, z ktorého možno vyčítať prvky známe z pekárenských, vinárskych a pivovarníckych kvasiniek používaných v súčasnosti. Vyplýva to z podrobnej DNA analýzy, ktorej boli podrobené.
Kým potravinári sa dnes spoliehajú na precízne vyberané kvasinky, ktoré im dodávajú špecializované firmy, v minulosti to bol nekontrolovaný kokteil toho, čo dala príroda. Tak ako pekári vo svojich kváskoch celé storočia množili neriadený mix drobných mikroorganizmov, pivári, vinári či výrobcovia syra sa spoliehali na svoje vlastné, divoké kultúry.
Na rade je výroba historického vína
Vedecký tím je výsledkami svojho pivovarníckeho experimentu prekvapený a nebyť tejto príležitosti, nik by nemal šancu ochutnať, aké pivo sa popíjalo v 18. storočí.
V ďalších fázach skúmania sa akademici chcú podľa magazínu Live Science zamerať aj na vína a ostatné alkoholy, ktoré sa podarilo z nákladu lode zachrániť.
Nie je vylúčené, že dobové mikroorganizmy môžu mať neočakávané prednosti a môžu byť prospešné zdraviu človeka.
