MENLO PARK, BRATISLAVA. Každý z nás má iba obmedzený čas na to, aby si prezrel a prečítal niekoľko desiatok noviniek zo státisícov správ denne. Múdre algoritmy preto vyberajú z obsahu v sociálnej sieti tie príspevky, na ktoré používatelia zareagujú najmocnejšie.
Netýka sa to iba koníčkov a záľub, ale aj spravodajstva. Podľa magazínu TechCruch mohol Facebook ovplyvniť výsledky volieb amerického prezidenta viac, ako sme ochotní pripustiť. Trendy a spravodajský obsah zdieľaný v sieti nie je pod dohľadom ľudí, ale algoritmov.
V prípade spravodajstva to zamedzuje širšiemu rozhľadu, málokto si to však uvedomuje. Virtuálny svet sa javí byť naladený vždy na vašu nôtu a oprávnene prepadnete pocitu, že všetci s vami súhlasia.
Práve to vyčítajú kritici Facebooku. Firma čelí z viacerých strán kritike za to, že algoritmy nezastavili šírenie a uprednostňovanie článkov, ktoré obsahujú zavádzajúce informácie.
Namiesto subjektívneho úsudku, svetonázoru a mienkotvorných snáh sa rozhodovanie opiera o popularitu, emócie, lavínový efekt zdieľania či intenzitu aktívnej odozvy. Znamená to, že Facebook tak trochu funguje ako zrkadlo s megafónom. Čokoľvek sa vám páči, sa k vám vráti v zosilnenej podobe.
Byť atraktívny a zastierať rozhľad je zo strany Facebooku v kontraste s fungovaním médií. Tie sa snažia mienkotvornými textami riadiť nálady verejnosti a odhaľovať im svoj vlastný, jednostranný pohľad na svet. Je to akýsi výchovný spoločenský prvok, ktorý všetkým ponúka rovnaký obsah - v závislosti od zamerania.
Kým médiá svojou početnosťou, čitateľskou základňou a redakčným svetonázorom ovplyvňovali voličov k svojmu obrazu, Facebook to robil odlišným spôsobom - každému naservíroval to, čo rád vidí. V takomto prostredí je náročné prichádzať so spätnou väzbou a kritikou.
