SME
Streda, 2. december, 2020 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Slovenskí archeológovia postavia na nohy Terakotovú armádu

Do výskumu Terakotovej armády v meste Si-an v Číne sa zapoja aj Slováci.

(Zdroj: Piyabay/CC)

NITRA. Monumentálna pamiatka známa po celom svete je mauzóleom prvého čínskeho cisára Čchina, ktorý dal na svoju ochranu po smrti vyrobiť z terakoty tisícky vojakov, vozov a koní. O možnej spolupráci pri prieskume mauzólea rokovali vedci z Archeologického ústavu v Nitre priamo v Číne.

„Ide o enormný pamiatkový areál, ktorý má 63 kilometrov štvorcových. Výskum tam neustále prebieha a známa terakotová armáda je len jednou zo súčastí tohto obrovského areálu,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Karol Pieta.

Skryť Vypnúť reklamu

Číňanov podľa jeho slov zaujali moderné metódy, ktorými slovenskí archeológovia dokážu robiť nedeštruktívny prieskum nálezísk.

Elitný klub pre Slovákov

„Rokovali sme aj o možnostiach spolupráce pri konzervátorských a rekonštrukčných prácach. Keď si len pomyslíte, že tých šesťtisíc vojakov armády treba „postaviť na nohy“, polepiť, zakonzervovať, tak je to naozaj možnosť dostať sa do elitného klubu viacerých významných svetových vedeckých inštitúcií, ktoré na tomto projekte spolupracujú,“ hovorí Pieta.

Podotkol, že samotná hrobka cisára Čchina dodnes nie je vykopaná, pretože sa nad ňou nachádza mohylový násyp vysoký 75 metrov.

Sprostredkovateľom kontaktov bol Historický ústav Čínskej akadémie sociálnych vied v Pekingu, s ktorým Archeologický ústav v Nitre nedávno podpísal dohodu o spolupráci. Na jeho pozvanie navštívili slovenskí archeológovia pred pár dňami Čínu, kde spresňovali okruh spolupráce na budúci rok.

Skryť Vypnúť reklamu

„Aj keď sa zdá, že Čína je od nás ďaleko, existuje v histórii veľa období, keď kontakty Európy s Áziou a Čínou boli naozaj intenzívne,“ poukázal riaditeľ Archeologického ústavu Matej Ruttkay.

Spolupráca s Európou

Spolupráca by mala byť zameraná najmä na obdobie od sťahovania národov až po koniec tureckého obdobia u nás. Zahŕňať bude hlavne výmenu informácií, spoločné projekty a publikácie.

„Spolupráca s takýmto gigantom, čo sa týka archeológie, ale aj dávnej histórie, je istým spôsobom lichotivá. Keď sme vnímali tie šialené objemy ich aktivít a ich vedeckého a nálezového potenciálu, tak je to veľká výzva aj polichotenie, že si vybrali práve nás za partnerov. Oni nás berú nie ako Slovákov, ale ako Európanov, pre nich je to partnerstvo s Európou,“ hovorí Pieta.

Skryť Vypnúť reklamu

Terakotová armáda sa skladá prevažne z vojakov, ale výnimkou nie sú ani sochy koní, vojnových vozov, hudobníkov, akrobatov či úradníkov. Počet vojakov sa odhaduje na šesť- až osemtisíc, okrem nich je tu 130 vozov s 520 koňmi.

Väčšina postáv vyrobených z pálenej hliny je v mierne nadživotnej veľkosti, pričom každý vojak má iný výraz v tvári. Armádu dal vytvoriť cisár Čchin v treťom storočí pred Kristom, aby ho chránila v posmrtnom živote. Dnes je toto mauzóleum súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. „

Tých hrobov sú tam stovky, o niektorých sa vie, o niektorých nie. Na geofyzikálnych prieskumoch náleziska sa už podieľa celý rad inštitúcií mimo Číny a radi by sme sa tam dostali aj my,“ uzavrel Ruttkay.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Archeológia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Čína
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Bez lockdownu budú ťažké Vianoce, varujú niektorí experti

Nemocnice sa plnia, trend nie je dobrý, hovoria.

Ulice Starého Mesta v Bratislave počas čiastočného lockdownu.
Dobré ráno

Dobré ráno: Ľudia sú frustrovaní, krokom vlády v pandémii neveria

Ľudia sú frustrovaní, hovorí Hřích.

Haščáka dobehla Gorila, šéfa Penty obvinili z korupcie

V sídle finančnej skupiny zasahovali desiatky policajtov.

Jaroslav Haščák v sprievode kukláčov pred Digital parkom.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Haščák sa Gorily nezbavil, dnes už to potvrdzuje aj NAKA

Bolo by skôr prekvapivé, ak by Božie mlyny nezachytili Pentu.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME