Pre nás sú pohyblivé ľadovce námetom výskumov a úvah, pre sympatických čierno-bielych obyvateľov Antarktídy znamenajú existenčné ohrozenie. FOTO - ČTK/AP |
"Jediná istá vec, týkajúca sa tohoto ľadovca v súčasnosti, je jeho nevypočítateľnosť," cituje New Scientist Loua Sansona z vládnej agentúry na Novom Zélande.
V októbri 2004 B15A spolu s ďalším obrovským kusom ľadu zablokoval prieliv McMurdo. Zabránil tak normálnemu prúdeniu morskej vody a súčasne prísunu potravy pre tučniaky, ktorých tu žije veľké množstvo. Americké ľadoborce sa vtedy do stanice McMurdo a novozélandského Scott Base prebili. Menej šťastia však mali kolónie tučniakov, ktoré počas prvého mesiaca rozmnožovania museli absolvovať 180-kilometrový výlet za potravou; vychovali tak oveľa menej mláďat ako obvykle.
Ľadovce sú viac-menej trvácne kusy ľadu a kompaktného snehu, ktoré sú dostatočne hlboké a ťažké a pohybujú sa svojou vlastnou váhou. Pokrývajú približne desať percent povrchu Zeme. Vznikajú v oblastiach, kde sú teploty dostatočne nízke a umožňujú dlhodobé nahromadenie snehu. Čas vzniku ľadovca sa líši v závislosti od teplôt a množstva nového snehu, môže trvať od piatich až po viac ako 3000 rokov.
V mnohých oblastiach sa ľadovce vo vysokohorských polohách pohybujú vplyvom gravitácie. Tam, kde je veľmi chladno, môže spodok ľadovca primrznúť k materskej hornine a pohybuje sa iba vplyvom vlastnej hmotnosti ("chladné" ľadovce). Spodok ľadovca je nehybný a rýchlosť pohybu vzrastá smerom k povrchu.
V teplejších oblastiach spodok ľadovca k hornine neprimŕza, čo umožňuje jeho kĺzanie po povrchu ("teplé" ľadovce). Rýchlosť pohybu teplých ľadovcov je vyššia ako pri studených, pretože sa sčítava rýchlosť pohybu po hornine a rýchlosť vnútornej deformácie. (der)
