SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Materiálom budúcnosti skúmali tajomstvo samovraždy buniek

Jednoatómová vrstva uhlíka umožnila nazrieť do mitochondrií a ich mechanizmov programovanej smrti.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)

Grafén je nepochybne materiálom budúcnosti. Jednoatómová vrstva uhlíka má teraz neuveriteľné využitia. Ukázali to vedci z Kalifornskej univerzity v Irvingu, keď s jeho pomocou otvorili dvere k lepšiemu pochopeniu činnosti bunkových elektrární, mitochondrií.

Odtiaľ môže viesť cesta napríklad k tomu, aby vedci naučili bunku, ako sa chrániť pred zhubným delením a pomáhať tak pacientom s rakovinou.

Kľúčom k objavu boli citlivé senzory z grafénu, ktoré vedci prepojili s mitochondriami. Vďaka tomu zistili, že dva mechanizmy, ktorými mitochondrie vytvárajú energiu a ovládajú programovanú smrť bunky, nepracujú nezávisle.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Vedci konečne zistili, prečo máme mitochondrie len po matke Čítajte 

Citlivý a priezračný

Vedúcim vedeckého tímu bol Peter Burke. Tento veľmi všestranný človek je špecialistom v niekoľkých oblastiach: matematická informatika, biomedicínske a chemické inžinierstvo aj veda o materiáloch.

Jeho tím z Kalifornskej univerzity spolupracoval s vedcami z Harvardovej a Pennsylvánskej univerzity na vytvorení elektronickej metódy monitorovania zmien procesov v mitochondriách.

Cieľom bolo lepšie preniknúť do mechanizmu, ktorý spúšťa apoptózu, teda programovanú smrť bunky. Vie sa, že bunka spácha samovraždu napríklad vtedy, keď jej genetická ochranka zistí, že sa začína nekontrolovane deliť a hrozí vznik nádoru. Šéfom tejto ochranky je gén p53, ktorý dáva povel k produkcii smrtiacej bielkoviny rovnakého názvu.

Bunku si môžeme predstaviť ako niekoľkoposchodový dom s pružnými, ale pevnými stenami, riadený moderným centrálnym počítačom, ktorý je v neustálej prestavbe. Súčasťou tejto veľkolepej stavby sú stovky až tisícky bunkových elektrární.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4R9Q na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4R9Q na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Grafén

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Bunky, Mitochondria
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik