Grafén je nepochybne materiálom budúcnosti. Jednoatómová vrstva uhlíka má teraz neuveriteľné využitia. Ukázali to vedci z Kalifornskej univerzity v Irvingu, keď s jeho pomocou otvorili dvere k lepšiemu pochopeniu činnosti bunkových elektrární, mitochondrií.
Odtiaľ môže viesť cesta napríklad k tomu, aby vedci naučili bunku, ako sa chrániť pred zhubným delením a pomáhať tak pacientom s rakovinou.
Kľúčom k objavu boli citlivé senzory z grafénu, ktoré vedci prepojili s mitochondriami. Vďaka tomu zistili, že dva mechanizmy, ktorými mitochondrie vytvárajú energiu a ovládajú programovanú smrť bunky, nepracujú nezávisle.
Vedci konečne zistili, prečo máme mitochondrie len po matke Čítajte Citlivý a priezračný
Vedúcim vedeckého tímu bol Peter Burke. Tento veľmi všestranný človek je špecialistom v niekoľkých oblastiach: matematická informatika, biomedicínske a chemické inžinierstvo aj veda o materiáloch.
Jeho tím z Kalifornskej univerzity spolupracoval s vedcami z Harvardovej a Pennsylvánskej univerzity na vytvorení elektronickej metódy monitorovania zmien procesov v mitochondriách.
Cieľom bolo lepšie preniknúť do mechanizmu, ktorý spúšťa apoptózu, teda programovanú smrť bunky. Vie sa, že bunka spácha samovraždu napríklad vtedy, keď jej genetická ochranka zistí, že sa začína nekontrolovane deliť a hrozí vznik nádoru. Šéfom tejto ochranky je gén p53, ktorý dáva povel k produkcii smrtiacej bielkoviny rovnakého názvu.
Bunku si môžeme predstaviť ako niekoľkoposchodový dom s pružnými, ale pevnými stenami, riadený moderným centrálnym počítačom, ktorý je v neustálej prestavbe. Súčasťou tejto veľkolepej stavby sú stovky až tisícky bunkových elektrární.
