Botanička: Lišajníky prežijú takmer všade, na betóne aj vo vesmíre

Farbíme nimi látky a môžeme ich aj jesť, hovorí v rozhovore odborníčka na lišajníky Anna Guttová z Botanického ústavu SAV.

Keby lišajníky neexistovali, bolo by nám smutno. Niečo by ich však určite nahradilo, hovorí lichenologička Anna Guttová. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Keď sa povie lišajník, ľudia si možno predstavia nejakého parazita alebo farebný fľak, ktorý rastie na stromoch či na skalách. Čo je v skutočnosti lišajník?

Článok pokračuje pod video reklamou

„Je to symbiotický organizmus, zložený z huby a riasy alebo sinice, prípadne z oboch. Symbiotický znamená, že ich spolužitie je prospešné pre všetky zložky. Huba vytvára spleťou svojich vláken bezpečné prostredie pre riasy či sinice a zabezpečuje im potrebnú vodu. Riasy a sinice produkujú prostredníctvom fotosyntézy živiny pre hubu. Lišajník nazývame aj lichenizovaná huba. Lichenizácia je stratégia, ktorá hubám umožňuje kolonizovať a prežívať na extrémnych stanovištiach a v nehostinných klimatických podmienkach.”

Kde všade rastú?

„Dokážu rásť tam, kde neprežijú iné rastliny či živočíchy – na skalách, betóne, skle, železnom plote, polystyréne či na zvetranom aute. Lišajníky sa tam prichytia a prežijú, pretože všetko, čo potrebujú, si zabezpečia samy.”

Stálo by za to testovať schopnosti lišajníka prežiť na Marse.

Lišajníky sú citlivé na zmeny v životnom prostredí, ale zároveň dokážu prežiť v nehostinných podmienkach. Ako to je možné?

„Nedá sa to zovšeobecňovať. Existujú totiž aj lišajníky, ktoré prežijú v prostredí, kde sú v ovzduší vysoké hodnoty dusíka. Niektoré dokážu rásť na betóne, strome, škridlách, niektoré sú viazané napríklad na pôvodné lesné porasty, vysokohorské polohy, teplomilné panónske stanovištia.

Ak sa niekde nachádzajú lišajníky, neznamená to automaticky, že tam je čistý vzduch. Nás zaujímajú práve tie druhy, ktoré nám dávajú nejaký signál. Na naše územie prenikajú stredomorské prvky, ale zhora zo severu tu máme aj glaciálne relikty. Tá škála je nesmierne pestrá. A každý z nich prežíva v iných biogeografických podmienkach.”

Keby sa človek stratil na mieste, kde nič iné nerastie, mohol by sa živiť lišajníkmi?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4R8K na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4R8K na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Dusík


Článok je zaradený aj do ďalších tém Slnečná sústava, Astronómia, Mars, Ženy vo vede, Slovenskí a svetoví vedci, Vesmír

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Aktivitou v parlamente nesrší, politickú budúcnosť má Kaliňák už spečatenú

V Smere je stále veľmi silný, hovorí o Robertovi Kaliňákovi politológ.

KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Toto nie je cenzúra, je to základná slušnosť

Je našou povinnosťou postaviť sa vám.

Neprehliadnite tiež

PODCAST ZOOM

Zoom: Čo keď čierne diery nejestvujú, a je to ešte záhadnejšie

Vedci uvažujú o alternatívnom zdroji gravitačných vĺn.