SME
Utorok, 16. august, 2022 | Meniny má Leonard

Botanička: Lišajníky prežijú takmer všade, na betóne aj vo vesmíre

Farbíme nimi látky a môžeme ich aj jesť, hovorí v rozhovore odborníčka na lišajníky Anna Guttová z Botanického ústavu SAV.

Keby lišajníky neexistovali, bolo by nám smutno. Niečo by ich však určite nahradilo, hovorí lichenologička Anna Guttová. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Keď sa povie lišajník, ľudia si možno predstavia nejakého parazita alebo farebný fľak, ktorý rastie na stromoch či na skalách. Čo je v skutočnosti lišajník?

„Je to symbiotický organizmus, zložený z huby a riasy alebo sinice, prípadne z oboch. Symbiotický znamená, že ich spolužitie je prospešné pre všetky zložky. Huba vytvára spleťou svojich vláken bezpečné prostredie pre riasy či sinice a zabezpečuje im potrebnú vodu. Riasy a sinice produkujú prostredníctvom fotosyntézy živiny pre hubu. Lišajník nazývame aj lichenizovaná huba. Lichenizácia je stratégia, ktorá hubám umožňuje kolonizovať a prežívať na extrémnych stanovištiach a v nehostinných klimatických podmienkach.”

Kde všade rastú?

„Dokážu rásť tam, kde neprežijú iné rastliny či živočíchy – na skalách, betóne, skle, železnom plote, polystyréne či na zvetranom aute. Lišajníky sa tam prichytia a prežijú, pretože všetko, čo potrebujú, si zabezpečia samy.”

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Stálo by za to testovať schopnosti lišajníka prežiť na Marse.

Lišajníky sú citlivé na zmeny v životnom prostredí, ale zároveň dokážu prežiť v nehostinných podmienkach. Ako to je možné?

„Nedá sa to zovšeobecňovať. Existujú totiž aj lišajníky, ktoré prežijú v prostredí, kde sú v ovzduší vysoké hodnoty dusíka. Niektoré dokážu rásť na betóne, strome, škridlách, niektoré sú viazané napríklad na pôvodné lesné porasty, vysokohorské polohy, teplomilné panónske stanovištia.

Ak sa niekde nachádzajú lišajníky, neznamená to automaticky, že tam je čistý vzduch. Nás zaujímajú práve tie druhy, ktoré nám dávajú nejaký signál. Na naše územie prenikajú stredomorské prvky, ale zhora zo severu tu máme aj glaciálne relikty. Tá škála je nesmierne pestrá. A každý z nich prežíva v iných biogeografických podmienkach.”

Keby sa človek stratil na mieste, kde nič iné nerastie, mohol by sa živiť lišajníkmi?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Lukáš Kovanda

Sankcie účinkujú, ich efekt sa dostaví v dlhodobejšom horizonte, tvrdí ekonóm Kovanda.


15. aug
Peter Tkačenko

Príliš ochotne a rýchlo pristúpil na ultimáta.


3 h
Tenistky Slovana Bratislava po triumfe v extralige v roku 2020 aj s Belindou Benčičovou.

Ako vyzerá tenisová extraliga na Slovensku?


10 h
Vojna na Ukrajine

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 18 h

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Ľudia sú závislí od dvanástich potravín.


15. aug
Filip Dvořák, exper na umelú inteligenciu má české aj americké občianstvo.

Nepozerajte sa na umelú inteligenciu ako na nepriateľa, hovorí.


15. aug

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 12. aug
Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 13. aug
SkryťZatvoriť reklamu