BRATISLAVA. Osvetľovali domácnosť a slúžili pri náboženských obradoch. Prenosný zdroj svetla používame už tisícky rokov. Vynález sviečky sa síce pripisuje starovekým Rimanom, no väčšina vyspelých civilizácií si k nim našla vlastnú cestu.
Egypťania používali rákosie namočené v živočíšnom tuku, v Japonsku mali sviečky z orechového vosku a v Indii vosk získavali z plodov škoricovníkov.
Ešte v stredoveku umožňovali mníchom prepisovať po nociach knihy, no dnes už majú sviečky skôr dekoračnú funkciu. Spájame si ich najmä s príjemnými vôňami a romantickou atmosférou. Zostali aj dôležitou súčasťou niektorých rituálov – napríklad pri spomínaní na zosnulých.
Viete však, ako taká sviečka funguje?
Kde sa vzala sviečka a ako funguje? Čítajte Čo je vlastne sviečka?
Základom sviečky je knôt vložený do vosku. Knôt svojou štruktúrou pripomína jemný špagát, ktorý musí veľmi dobre nasávať tekutiny.
Vosk v tomto prípade slúži ako palivo. Aj keď existuje množstvo druhov, jeho základ tvoria uhľovodíky – molekuly zložené z atómov uhlíka a vodíka.
Spoločne potom zapálený knôt vo vosku spúšťa chemickú reakciu nazývanú spaľovanie.
Objavili nový druh ohňa. Pripomína modré tornádo Čítajte Ako funguje spaľovanie?
Horiaci knôt roztápa a vstrebáva vosk navrchu sviečky. Pod teplom plameňa sa nazhromaždený vosk začne vyparovať a rozbíjať uhľovodíky.
Uvoľnené atómy vodíka a uhlíka tak môžu reagovať s kyslíkom vo vzduchu a produkujú vodu v podobe vodnej pary a oxidu uhličitého. Vedľajším produktom je aj svetlo a teplo, ktoré vyžaruje do okolia.
Teplo z plameňa sa súčasne šíri ešte dvoma ďalšími smermi. Keď stúpa dohora, ťahá so sebou voskové výpary a nasáva kyslík do spodnej a najhorúcejšej časti plameňa. Teplo zároveň smeruje nadol, aby sa mohol vosk roztápať a spaľovanie neprestávalo.
Sviečka takto môže horieť, až kým sa neminie všetko palivo. Tento kolobeh zároveň vytvára okolo sviečkového plameňa prúd, ktorý mu dáva typický tvar slzy.
Bez gravitačného vplyvu tento proces už nefunguje a vo vesmíre má preto plameň sviečky oblý kupolovitý tvar.
Plameň na Zemi (vľavo) a plameň na obežnej dráhe planéty (vpravo). (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Prečo občas dymí?
Energia z vosku sa okrem tepla a svetla môže premeniť na odpadové výpary.
Ak sviečka dymí, znamená to, že reakcia má príliš veľa alebo príliš málo kyslíka. Vosk potom nemôže úplne zhorieť a do ovzdušia sa dostávajú nezhorené čiastočky uhlíka, ktoré voláme sadze.
NASA založila požiar na vesmírnej lodi Čítajte A prečo nezhorí knôt?
Chráni ho vyparujúci sa vosk, ktorý ho ochladzuje.
Hlavný zdroj: National Candle Association
