SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

UNICEF: Každé siedme dieťa dýcha životu nebezpečný vzduch

Dve miliardy detí žijú v oblastiach so škodlivým vzduchom. Na niektorých miestach je až smrteľne toxický.

Malé dievčatko neďaleko továrne na lepidlá, ktorá je najväčším znečistovateľom vzduchu v Bangladéši. Malé dievčatko neďaleko továrne na lepidlá, ktorá je najväčším znečistovateľom vzduchu v Bangladéši. (Zdroj: UNICEF/UNI9946/Noorani)

NEW YORK, BRATISLAVA. Desaťročná Fariha sedí na sutinách rozpadnutej steny z ilegálnej továrne na lepidlo. Pracovníci v meste Dháka neďaleko rieky Buriganga tu každý deň spracúvajú zvyškové kože a vyrábajú z nich lepidlo. V blízkosti továrne sa Fariha stretáva aj so svojimi kamarátmi, nemajú sa kde inde hrať.

Mnohé továrne v mestských častiach Bangladéša výrazne znečisťujú ovzdušie. Tie, kde spracúvajú kože, sú asi najhoršie. Vzduch vo štvrti, kde žije Fariha, je natoľko znečistený, že ohrozuje jej zdravie aj jej budúcnosť na tomto svete.

Skryť Vypnúť reklamu

Podobne ako Fariha je na tom takmer každé siedme dieťa na svete. Takmer 300-miliónov detí totiž žije na miestach s toxickým vzduchom, ako ukazuje najnovšia správa Detského fondu Spojených národov (UNICEF) Clear the air for children (vyčistime vzduch pre deti).

Deti v oblastiach s toxickým vzduchom majú zvýšené riziko vzniku zápalu pľúc, ktorý je najčastejšou príčinou úmrtia detí do päť rokov. Trpia aj častejšie zápalom priedušiek a astmou. Dýchanie toxického vzduchu však nepoškodzuje iba ich dýchací systém.

Prečítajte si tiež: Smrteľne špinavý vzduch dýcha celý svet, aj Slováci Čítajte 

Pľúca, mozog, budúcnosť

„Znečistenie ovzdušia je každý rok jedným z hlavných faktorov úmrtia až 600-tisíc detí pod päť rokov – a ohrozuje životy a budúcnosť miliónov ďalších detí každý deň,“ uvádza v tlačovej správe šéf UNICEF-u Anthony Lake. „Nebezpečné látky nepoškodzujú len pľúca, ktoré sa stále vyvíjajú. V skutočnosti môžu prejsť cez krv aj do mozgu a trvalo ho poškodiť, a tým aj budúcnosť detí. Žiadna spoločnosť si nemôže dovoliť ignorovať znečistenie vzduchu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Deti sú viac v ohrození ako dospelí, pretože ich orgány sú stále vo vývine. Dýchajú aj omnoho rýchlejšie, takže vzhľadom na svoju hmotnosť vdýchnu viac vzduchu aj so škodlivými látkami.

Prečítajte si tiež: Odpad zo vzduchu sa dostáva aj do mozgu Čítajte 

Deti, ktoré ochorejú v dôsledku toxického vzduchu, majú mnohé doživotné následky, a nielen zdravotné. Chodia menej do školy, a tým sa znižuje aj ich výkon v nej. V dospelosti musia platiť viac za zdravotné úkony a môžu mať problémy s produktivitou v práci. Môžu žiť v chudobe, nerovnosti a čeliť predčasnému úmrtiu.

Škodlivý vzduch je takmer všade

Toxický vzduch dýcha takmer 300 miliónov detí, ale viac ako dve miliardy detí žijú v oblastiach, kde hodnoty škodlivín v ovzduší prekračujú limity stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Bezpečný ročný priemer častíc s priemerom menším ako 2,5 mikrometra je 10 mikrogramov na kubický meter. Mnohé miesta tento priemer prekračujú až šesťkrát a viac.

Skryť Vypnúť reklamu

Najviac ohrozených detí pritom žije v južnej Ázii, Afrike, východnej Ázii a Tichomorí. Najčastejšou príčinou znečistenia vonkajšieho vzduchu sú emisie z dopravy, nadmerné využívanie fosílnych palív, prach a pálenie odpadkov. Štúdia sa však zamerala aj na vzduch v domoch a budovách. Ten ľudia taktiež znečisťujú používaním uhlia a dreva ako paliva na varenie a kúrenie.

V Európe žije v oblastiach so znečisteným vzduchom až 120 miliónov detí. Dvadsať miliónov žije v oblastiach, kde je toto znečistenie až dvakrát vyššie ako limity stanovené WHO.

Ohrozenie detí znečisteným vzduchom ukázal UNICEF prvýkrát. Pomohli mu pri tom merania z jednotlivých regiónov a satelitné zábery, ktoré ukazujú časti sveta, kde namerané hodnoty prekračujú limity stanovené WHO.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo môžu urobiť krajiny

Zistenia prichádzajú len týždeň pred klimatickým summitom COP 22 v Maroku. UNICEF vyzýva rokujúcich, aby urobili potrebné kroky na očistenie vzduchu na celom svete. Aby sme ochránili deti, musíme podľa Detského fondu spraviť tieto štyri kroky:

  • Znížiť znečistenie. Každá krajina by sa mala snažiť o bezpečné ovzdušie podľa limitov WHO. Vlády by mali znižovať využívanie fosílnych palív, investovať do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie.
  • Zvýšiť prístup detí k zdravotnej starostlivosti. Patria sem najmä očkovacie kampane, ale aj zvýšenie povedomia o zápale pľúc, najčastejšej príčine úmrtia detí do päť rokov. Treba zvýšiť imunitu detí, aby boli odolnejšie proti znečistenému vzduchu, ale aby sa vedeli z prípadného ochorenia čo najrýchlejšie vyliečiť.
  • Minimalizovať vystavenie detí znečistenému vzduchu. Továrne a iné zdroje znečistenia by nemali byť v blízkosti škôl a detských ihrísk. Zlepšenie narábania s odpadom by malo znížiť pálenie odpadu v obývaných štvrtiach. V domoch zasa čistotu vzduchu zlepšia čistejšie sporáky.
  • Kontrolovať znečistenie ovzdušia. Ak ľudia vedia, kde a kedy je znečistený vzduch, vedia sa mu lepšie vyhýbať. Taktiež je dôležité, aby boli informovaní o jeho možných škodlivých účinkoch.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy

Slovensko eviduje celkovo 98 úmrtí na Covid-19.

Ilustračná fotografia.