NEW YORK, BRATISLAVA. Desaťročná Fariha sedí na sutinách rozpadnutej steny z ilegálnej továrne na lepidlo. Pracovníci v meste Dháka neďaleko rieky Buriganga tu každý deň spracúvajú zvyškové kože a vyrábajú z nich lepidlo. V blízkosti továrne sa Fariha stretáva aj so svojimi kamarátmi, nemajú sa kde inde hrať.
Mnohé továrne v mestských častiach Bangladéša výrazne znečisťujú ovzdušie. Tie, kde spracúvajú kože, sú asi najhoršie. Vzduch vo štvrti, kde žije Fariha, je natoľko znečistený, že ohrozuje jej zdravie aj jej budúcnosť na tomto svete.
Podobne ako Fariha je na tom takmer každé siedme dieťa na svete. Takmer 300-miliónov detí totiž žije na miestach s toxickým vzduchom, ako ukazuje najnovšia správa Detského fondu Spojených národov (UNICEF) Clear the air for children (vyčistime vzduch pre deti).
Deti v oblastiach s toxickým vzduchom majú zvýšené riziko vzniku zápalu pľúc, ktorý je najčastejšou príčinou úmrtia detí do päť rokov. Trpia aj častejšie zápalom priedušiek a astmou. Dýchanie toxického vzduchu však nepoškodzuje iba ich dýchací systém.

Pľúca, mozog, budúcnosť
„Znečistenie ovzdušia je každý rok jedným z hlavných faktorov úmrtia až 600-tisíc detí pod päť rokov – a ohrozuje životy a budúcnosť miliónov ďalších detí každý deň,“ uvádza v tlačovej správe šéf UNICEF-u Anthony Lake. „Nebezpečné látky nepoškodzujú len pľúca, ktoré sa stále vyvíjajú. V skutočnosti môžu prejsť cez krv aj do mozgu a trvalo ho poškodiť, a tým aj budúcnosť detí. Žiadna spoločnosť si nemôže dovoliť ignorovať znečistenie vzduchu.“
Deti sú viac v ohrození ako dospelí, pretože ich orgány sú stále vo vývine. Dýchajú aj omnoho rýchlejšie, takže vzhľadom na svoju hmotnosť vdýchnu viac vzduchu aj so škodlivými látkami.

Deti, ktoré ochorejú v dôsledku toxického vzduchu, majú mnohé doživotné následky, a nielen zdravotné. Chodia menej do školy, a tým sa znižuje aj ich výkon v nej. V dospelosti musia platiť viac za zdravotné úkony a môžu mať problémy s produktivitou v práci. Môžu žiť v chudobe, nerovnosti a čeliť predčasnému úmrtiu.

Škodlivý vzduch je takmer všade
Toxický vzduch dýcha takmer 300 miliónov detí, ale viac ako dve miliardy detí žijú v oblastiach, kde hodnoty škodlivín v ovzduší prekračujú limity stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Bezpečný ročný priemer častíc s priemerom menším ako 2,5 mikrometra je 10 mikrogramov na kubický meter. Mnohé miesta tento priemer prekračujú až šesťkrát a viac.
Najviac ohrozených detí pritom žije v južnej Ázii, Afrike, východnej Ázii a Tichomorí. Najčastejšou príčinou znečistenia vonkajšieho vzduchu sú emisie z dopravy, nadmerné využívanie fosílnych palív, prach a pálenie odpadkov. Štúdia sa však zamerala aj na vzduch v domoch a budovách. Ten ľudia taktiež znečisťujú používaním uhlia a dreva ako paliva na varenie a kúrenie.
V Európe žije v oblastiach so znečisteným vzduchom až 120 miliónov detí. Dvadsať miliónov žije v oblastiach, kde je toto znečistenie až dvakrát vyššie ako limity stanovené WHO.
Ohrozenie detí znečisteným vzduchom ukázal UNICEF prvýkrát. Pomohli mu pri tom merania z jednotlivých regiónov a satelitné zábery, ktoré ukazujú časti sveta, kde namerané hodnoty prekračujú limity stanovené WHO.

Čo môžu urobiť krajiny
Zistenia prichádzajú len týždeň pred klimatickým summitom COP 22 v Maroku. UNICEF vyzýva rokujúcich, aby urobili potrebné kroky na očistenie vzduchu na celom svete. Aby sme ochránili deti, musíme podľa Detského fondu spraviť tieto štyri kroky:
- Znížiť znečistenie. Každá krajina by sa mala snažiť o bezpečné ovzdušie podľa limitov WHO. Vlády by mali znižovať využívanie fosílnych palív, investovať do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie.
- Zvýšiť prístup detí k zdravotnej starostlivosti. Patria sem najmä očkovacie kampane, ale aj zvýšenie povedomia o zápale pľúc, najčastejšej príčine úmrtia detí do päť rokov. Treba zvýšiť imunitu detí, aby boli odolnejšie proti znečistenému vzduchu, ale aby sa vedeli z prípadného ochorenia čo najrýchlejšie vyliečiť.
- Minimalizovať vystavenie detí znečistenému vzduchu. Továrne a iné zdroje znečistenia by nemali byť v blízkosti škôl a detských ihrísk. Zlepšenie narábania s odpadom by malo znížiť pálenie odpadu v obývaných štvrtiach. V domoch zasa čistotu vzduchu zlepšia čistejšie sporáky.
- Kontrolovať znečistenie ovzdušia. Ak ľudia vedia, kde a kedy je znečistený vzduch, vedia sa mu lepšie vyhýbať. Taktiež je dôležité, aby boli informovaní o jeho možných škodlivých účinkoch.