LISABON, BRATISLAVA. Dovolenkové pláže plné turistov, príjemná prímorská klíma a zelené palmy všade naokolo. Alebo len hnedá piesková púšť? Portugalský Lisabon či španielska Sevilla dnes pripomínajú skôr to prvé.
Vedci však varujú, že ak bude boj proti klimatickým zmenám prebiehať tak, ako doteraz, skôr budú pripomínať to druhé.
Pralesy budú vyššie
„Všetko sa mení,“ tvrdí francúzsky paleoklimatológ Jeol Guiot. „Krovinatá vegetácia sa presunie do pralesov a pralesy sa presunú do vyšších nadmorských výšok,“ predpovedá.
Ak si chce napríklad juhozápadná Európa uchovať podobnú vegetáciu ako teraz, podľa vedcov to nebude možné, ak sa nezníži tempo klimatických zmien. Netýka sa to však len tohto regiónu. Guitove analýzy, ktoré publikoval prestížny Nature naznačujú, že sa tomu dá zabrániť.
Ak svetové mocnosti splnia záväzky, na ktorých sa dohodli na nedávnomm klimatickom summite v Paríži. Teda ak znížia mieru otepľovania planéty asi o dva stupne v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
Môže to byť ešte horšie
Realita však v skutočnosti môže byť podľa Guiota ešte horšia. Jeho výpočty totiž nepočítali s ľudskými faktormi ako pokračovanie vyklčovania pralesov či neustála urbanizácia. „Ak by sme započítali aj ľudské dopady, model by bol ešte horší ako ten, ktorý sme nasimulovali,“ tvrdí Guiot.
