Vyhynutie neohrozuje len slony a kosatky, ale takmer všetky druhy

Ak sa človek bude správať ako doteraz, do roku 2020 príde planéta o dve tretiny stavovcov.

Ilustračné foto.(Zdroj: TASR/AP)

O tom, že vymierajú africké slony, kosatky, či biele nosorožce, sa hovorí dlho a intenzívne. To, že v skutočnosti od roku 1970 vyhynulo 58 percent druhov všetkých stavovcov, ktoré žijú vo voľnej prírode, však v tejto chvíli mnohí počujú po prvý raz.

Informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

Podľa správy s názvom Living planet 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných štyridsaťdva rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny druhov voľne žijúcich stavovcov. Nie o sto rokov, nie o päťdesiat, a ani o dvadsať rokov. Stať sa tak môže už v roku 2020.

Nemôžeme sa spoliehať

Cieľom správy bolo zdokumenovať celkový stav planéty - biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách - a následne uviesť, čo z neho vyplýva pre voľnú prírodu. Svetový fond na ochranu prírody podobnú štúdiu vydáva každé dva roky.

Tohtoročnú správu však riaditeľ Stockholm Resilience Centre, teda jednej z inštitúcií, ktorá pri výskume WWF pomáhala, považuje za výnimočnú.

“Je to šokujúce čítanie,” tvrdí Johan Rockstrom v jej úvode. “Správa je nevyhnutným posudkom stavu planéty. Spája množstvo dôkazov o tom, že Zem je v ohrození. Závery sú neúprosné: na stabilitu živočíšnych druhov planéty, ktorá prekvitala 11 700 rokov, sa už nedá spoliehať.”

V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, vyhubovanie iných živočíchov ovplyvní aj našu kvalitu života. Zem sa stane oveľa menej hostinným miestom aj pre človeka.

“Počas našich životov príroda mizne bezprecedentným spôsobom,” tvrdí podľa Deutsche Welle medzinárodný riaditeľ WWF Marco Lambertini. “Zmeny sú pre ľudstvo kritické. Biodiverzita je základom pre zdravé lesy, rieky a oceány. Odoberte živočíšne druhy a tieto ekosystémy skolabujú, rovnako ako čistý vzduch, voda, jedlo a klimatický servis, ktorý nám ponúkajú.”

Klčovanie a klíma

Správa diagnostikuje aj príčiny, ktoré môžu za to, že sa dnes planéta potýka so šiestym “stavom masového vyhynutia” v priebehu poslednej pol miliardy rokov. Ide o dobu, počas ktorej živočíšne druhy vymierajú minimálne tisícnásobne rýchlejšie, ako za normálnych okolností.

Autori uvádzajú hneď niekoľko činností, ktorými sa ľudstvo dopracovalo k zarážajúcemu faktu, že ak svoje správanie nezmení, do roku 2020 vyhynie 68 percent všetkých voľne žijúcich stavovcov.

Autori spomínajú napríklad to, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov aj stavaním budov. Hovoria aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré živočíchy dokážu vyhodiť z prirodzeného životného rytmu párenia, migrácie či zimného spánku.

To všetko spôsobilo, že od roku 1970 do roku 2012 zomrelo 38 percent suchozemských 36 percent morských a až 81 sladkovodných živočíchov.

Nádej existuje

Napriek hrozivým číslam autori štúdie predsa vidia istú šancu zvrátiť trend posledných desaťročí a zabrániť tomu, aby došlo k stavu, že o štyri roky na planéte zostane už len tretina zvierat. WWF tvrdí, že po tom, ako diagnostikovali chorobu našej planéty, sa bude ľahšie vymýšľať jej liečba.

WWF avizuje rokovania s jednotlivými vládami, potravinárskymi gigantmi, stavbármi, a vlastne s každým, kto by zmenou svojej činnosti dokázal znížiť množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, zabezpečiť menšie plytvanie pitnej vody či zachovať v pôvodný stav lesov.

Jedným z bodov, ktorý by mohol pomôcť, je aj dodržiavanie dohody, ktorú svetoví lídri minulý rok schválili na Klimatickej konferencii v Paríži. Jej cieľom je obmedziť rast teploty či dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 641
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 7 028
  3. Moskva alebo Petrohrad? 5 710
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 330
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 419
  6. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 935
  7. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 861
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 809
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 799
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 355

Téma: Klimatické zmeny


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Beblavý predstavil plány, vznikajúca strana začala zbierať podpisy

Do roka chcú pripraviť programové tézy.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.