SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Vyhynutie neohrozuje len slony a kosatky, ale takmer všetky druhy

Ak sa človek bude správať ako doteraz, do roku 2020 príde planéta o dve tretiny stavovcov.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

O tom, že vymierajú africké slony, kosatky, či biele nosorožce, sa hovorí dlho a intenzívne. To, že v skutočnosti od roku 1970 vyhynulo 58 percent druhov všetkých stavovcov, ktoré žijú vo voľnej prírode, však v tejto chvíli mnohí počujú po prvý raz.

Informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

Podľa správy s názvom Living planet 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných štyridsaťdva rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny druhov voľne žijúcich stavovcov. Nie o sto rokov, nie o päťdesiat, a ani o dvadsať rokov. Stať sa tak môže už v roku 2020.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemôžeme sa spoliehať

Cieľom správy bolo zdokumenovať celkový stav planéty - biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách - a následne uviesť, čo z neho vyplýva pre voľnú prírodu. Svetový fond na ochranu prírody podobnú štúdiu vydáva každé dva roky.

Tohtoročnú správu však riaditeľ Stockholm Resilience Centre, teda jednej z inštitúcií, ktorá pri výskume WWF pomáhala, považuje za výnimočnú.

“Je to šokujúce čítanie,” tvrdí Johan Rockstrom v jej úvode. “Správa je nevyhnutným posudkom stavu planéty. Spája množstvo dôkazov o tom, že Zem je v ohrození. Závery sú neúprosné: na stabilitu živočíšnych druhov planéty, ktorá prekvitala 11 700 rokov, sa už nedá spoliehať.”

V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, vyhubovanie iných živočíchov ovplyvní aj našu kvalitu života. Zem sa stane oveľa menej hostinným miestom aj pre človeka.

Skryť Vypnúť reklamu

“Počas našich životov príroda mizne bezprecedentným spôsobom,” tvrdí podľa Deutsche Welle medzinárodný riaditeľ WWF Marco Lambertini. “Zmeny sú pre ľudstvo kritické. Biodiverzita je základom pre zdravé lesy, rieky a oceány. Odoberte živočíšne druhy a tieto ekosystémy skolabujú, rovnako ako čistý vzduch, voda, jedlo a klimatický servis, ktorý nám ponúkajú.”

Klčovanie a klíma

Správa diagnostikuje aj príčiny, ktoré môžu za to, že sa dnes planéta potýka so šiestym “stavom masového vyhynutia” v priebehu poslednej pol miliardy rokov. Ide o dobu, počas ktorej živočíšne druhy vymierajú minimálne tisícnásobne rýchlejšie, ako za normálnych okolností.

Autori uvádzajú hneď niekoľko činností, ktorými sa ľudstvo dopracovalo k zarážajúcemu faktu, že ak svoje správanie nezmení, do roku 2020 vyhynie 68 percent všetkých voľne žijúcich stavovcov.

Skryť Vypnúť reklamu

Autori spomínajú napríklad to, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov aj stavaním budov. Hovoria aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré živočíchy dokážu vyhodiť z prirodzeného životného rytmu párenia, migrácie či zimného spánku.

To všetko spôsobilo, že od roku 1970 do roku 2012 zomrelo 38 percent suchozemských 36 percent morských a až 81 sladkovodných živočíchov.

Nádej existuje

Napriek hrozivým číslam autori štúdie predsa vidia istú šancu zvrátiť trend posledných desaťročí a zabrániť tomu, aby došlo k stavu, že o štyri roky na planéte zostane už len tretina zvierat. WWF tvrdí, že po tom, ako diagnostikovali chorobu našej planéty, sa bude ľahšie vymýšľať jej liečba.

Skryť Vypnúť reklamu

WWF avizuje rokovania s jednotlivými vládami, potravinárskymi gigantmi, stavbármi, a vlastne s každým, kto by zmenou svojej činnosti dokázal znížiť množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, zabezpečiť menšie plytvanie pitnej vody či zachovať v pôvodný stav lesov.

Jedným z bodov, ktorý by mohol pomôcť, je aj dodržiavanie dohody, ktorú svetoví lídri minulý rok schválili na Klimatickej konferencii v Paríži. Jej cieľom je obmedziť rast teploty či dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Vyhynutie
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Ako sa vyhnúť vzniku domácich teroristických skupín (píše Michal Havran)

Fanúšikovské násilie má pôvod v pocite zasvätenia.

Demonštranti a policajti počas nepovoleného protivládneho protestu pred Úradom vlády.
Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.
Testovanie na nový koronavírus.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.