SME
Pondelok, 26. august, 2019 | Meniny má Samuel

Vyhynutie neohrozuje len slony a kosatky, ale takmer všetky druhy

Ak sa človek bude správať ako doteraz, do roku 2020 príde planéta o dve tretiny stavovcov.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: TASR/AP)

O tom, že vymierajú africké slony, kosatky, či biele nosorožce, sa hovorí dlho a intenzívne. To, že v skutočnosti od roku 1970 vyhynulo 58 percent druhov všetkých stavovcov, ktoré žijú vo voľnej prírode, však v tejto chvíli mnohí počujú po prvý raz.

Informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

Podľa správy s názvom Living planet 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných štyridsaťdva rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny druhov voľne žijúcich stavovcov. Nie o sto rokov, nie o päťdesiat, a ani o dvadsať rokov. Stať sa tak môže už v roku 2020.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nemôžeme sa spoliehať

Cieľom správy bolo zdokumenovať celkový stav planéty - biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách - a následne uviesť, čo z neho vyplýva pre voľnú prírodu. Svetový fond na ochranu prírody podobnú štúdiu vydáva každé dva roky.

Tohtoročnú správu však riaditeľ Stockholm Resilience Centre, teda jednej z inštitúcií, ktorá pri výskume WWF pomáhala, považuje za výnimočnú.

“Je to šokujúce čítanie,” tvrdí Johan Rockstrom v jej úvode. “Správa je nevyhnutným posudkom stavu planéty. Spája množstvo dôkazov o tom, že Zem je v ohrození. Závery sú neúprosné: na stabilitu živočíšnych druhov planéty, ktorá prekvitala 11 700 rokov, sa už nedá spoliehať.”

V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, vyhubovanie iných živočíchov ovplyvní aj našu kvalitu života. Zem sa stane oveľa menej hostinným miestom aj pre človeka.

“Počas našich životov príroda mizne bezprecedentným spôsobom,” tvrdí podľa Deutsche Welle medzinárodný riaditeľ WWF Marco Lambertini. “Zmeny sú pre ľudstvo kritické. Biodiverzita je základom pre zdravé lesy, rieky a oceány. Odoberte živočíšne druhy a tieto ekosystémy skolabujú, rovnako ako čistý vzduch, voda, jedlo a klimatický servis, ktorý nám ponúkajú.”

Klčovanie a klíma

Správa diagnostikuje aj príčiny, ktoré môžu za to, že sa dnes planéta potýka so šiestym “stavom masového vyhynutia” v priebehu poslednej pol miliardy rokov. Ide o dobu, počas ktorej živočíšne druhy vymierajú minimálne tisícnásobne rýchlejšie, ako za normálnych okolností.

Autori uvádzajú hneď niekoľko činností, ktorými sa ľudstvo dopracovalo k zarážajúcemu faktu, že ak svoje správanie nezmení, do roku 2020 vyhynie 68 percent všetkých voľne žijúcich stavovcov.

Autori spomínajú napríklad to, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov aj stavaním budov. Hovoria aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré živočíchy dokážu vyhodiť z prirodzeného životného rytmu párenia, migrácie či zimného spánku.

To všetko spôsobilo, že od roku 1970 do roku 2012 zomrelo 38 percent suchozemských 36 percent morských a až 81 sladkovodných živočíchov.

Nádej existuje

Napriek hrozivým číslam autori štúdie predsa vidia istú šancu zvrátiť trend posledných desaťročí a zabrániť tomu, aby došlo k stavu, že o štyri roky na planéte zostane už len tretina zvierat. WWF tvrdí, že po tom, ako diagnostikovali chorobu našej planéty, sa bude ľahšie vymýšľať jej liečba.

WWF avizuje rokovania s jednotlivými vládami, potravinárskymi gigantmi, stavbármi, a vlastne s každým, kto by zmenou svojej činnosti dokázal znížiť množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, zabezpečiť menšie plytvanie pitnej vody či zachovať v pôvodný stav lesov.

Jedným z bodov, ktorý by mohol pomôcť, je aj dodržiavanie dohody, ktorú svetoví lídri minulý rok schválili na Klimatickej konferencii v Paríži. Jej cieľom je obmedziť rast teploty či dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Československý make-up stále dobýja svet
  2. Najlepší slovenský výčapník má 22 rokov. Čapovať ho učila žena
  3. Ako fungujú platby mobilom? Bezpečnosť majú na prvom mieste
  4. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  5. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  6. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  8. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  9. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  10. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  1. Ako fungujú platby mobilom? Bezpečnosť majú na prvom mieste
  2. Československý make-up stále dobýja svet
  3. Najlepší slovenský výčapník má 22 rokov. Čapovať ho učila žena
  4. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  5. Mimoriadny úspech na medzinárodnej súťaži v Číne
  6. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  7. Filmári objavili skryté krásy Novej Bane – tu je video
  8. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Prvá časť
  9. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  10. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  1. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich? 60 174
  2. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta 12 695
  3. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 10 232
  4. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco 9 527
  5. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 8 927
  6. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 7 684
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži 6 682
  8. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 6 589
  9. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami 5 629
  10. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 765

Téma: Klimatická zmena


Článok je zaradený aj do ďalších tém Vyhynutie

Hlavné správy zo Sme.sk

Threema je anonymná, ale prokurátori sú presvedčení, že správy sú od Kočnera

Policajti neprelomili šifrovanie, Tóth im odovzdal Kočnerov mobil.

Marian Kočner a aplikácia Threema.
Podcast Dobré Ráno
Komentár šéfredaktorky

Nemôžu zo seba vyvrátiť Kočnera ako pokazené jedlo

Kočner nie je fikcia, nie je vymyslená Marvelovská figúrka.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Okrúhly stôl na summite.

Neprehliadnite tiež

Podcast Dobré Ráno
Julie Bertoiová, súťažiaca  behu na 50 kilometrov, klesá do nižšej časti údolia počas pretekov Running with the Devil Race v kaňone Lovell.

NASA vyšetruje prvé obvinenie z trestného činu z vesmíru

Astronautka pristupovala k účtu expartnerky.

ISS obieha vo výške približne 400 kilometrov a vykonáva sa na nej vedecký výskum, ktorý by bol na povrchu Zeme nemožný.

Kozmickej lodi s humanoidným robotom sa zatiaľ nepodarilo spojiť s ISS

Po prvom neúspešnom pokuse sa kozmická loď začala o spojenie pokúšať znova.

Na snímke štart nosnej rakety Sojuz - FG s vesmírnou loďou Sojuz-13 na kozmodróme Bajkonur v Kazachstane 20. júla 2019.