Vyhynutie neohrozuje len slony a kosatky, ale takmer všetky druhy

Ak sa človek bude správať ako doteraz, do roku 2020 príde planéta o dve tretiny stavovcov.

Ilustračné foto.(Zdroj: TASR/AP)

O tom, že vymierajú africké slony, kosatky, či biele nosorožce, sa hovorí dlho a intenzívne. To, že v skutočnosti od roku 1970 vyhynulo 58 percent druhov všetkých stavovcov, ktoré žijú vo voľnej prírode, však v tejto chvíli mnohí počujú po prvý raz.

Informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

Podľa správy s názvom Living planet 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných štyridsaťdva rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny druhov voľne žijúcich stavovcov. Nie o sto rokov, nie o päťdesiat, a ani o dvadsať rokov. Stať sa tak môže už v roku 2020.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nemôžeme sa spoliehať

Cieľom správy bolo zdokumenovať celkový stav planéty - biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách - a následne uviesť, čo z neho vyplýva pre voľnú prírodu. Svetový fond na ochranu prírody podobnú štúdiu vydáva každé dva roky.

Tohtoročnú správu však riaditeľ Stockholm Resilience Centre, teda jednej z inštitúcií, ktorá pri výskume WWF pomáhala, považuje za výnimočnú.

“Je to šokujúce čítanie,” tvrdí Johan Rockstrom v jej úvode. “Správa je nevyhnutným posudkom stavu planéty. Spája množstvo dôkazov o tom, že Zem je v ohrození. Závery sú neúprosné: na stabilitu živočíšnych druhov planéty, ktorá prekvitala 11 700 rokov, sa už nedá spoliehať.”

V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, vyhubovanie iných živočíchov ovplyvní aj našu kvalitu života. Zem sa stane oveľa menej hostinným miestom aj pre človeka.

“Počas našich životov príroda mizne bezprecedentným spôsobom,” tvrdí podľa Deutsche Welle medzinárodný riaditeľ WWF Marco Lambertini. “Zmeny sú pre ľudstvo kritické. Biodiverzita je základom pre zdravé lesy, rieky a oceány. Odoberte živočíšne druhy a tieto ekosystémy skolabujú, rovnako ako čistý vzduch, voda, jedlo a klimatický servis, ktorý nám ponúkajú.”

Klčovanie a klíma

Správa diagnostikuje aj príčiny, ktoré môžu za to, že sa dnes planéta potýka so šiestym “stavom masového vyhynutia” v priebehu poslednej pol miliardy rokov. Ide o dobu, počas ktorej živočíšne druhy vymierajú minimálne tisícnásobne rýchlejšie, ako za normálnych okolností.

Autori uvádzajú hneď niekoľko činností, ktorými sa ľudstvo dopracovalo k zarážajúcemu faktu, že ak svoje správanie nezmení, do roku 2020 vyhynie 68 percent všetkých voľne žijúcich stavovcov.

Autori spomínajú napríklad to, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov aj stavaním budov. Hovoria aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré živočíchy dokážu vyhodiť z prirodzeného životného rytmu párenia, migrácie či zimného spánku.

To všetko spôsobilo, že od roku 1970 do roku 2012 zomrelo 38 percent suchozemských 36 percent morských a až 81 sladkovodných živočíchov.

Nádej existuje

Napriek hrozivým číslam autori štúdie predsa vidia istú šancu zvrátiť trend posledných desaťročí a zabrániť tomu, aby došlo k stavu, že o štyri roky na planéte zostane už len tretina zvierat. WWF tvrdí, že po tom, ako diagnostikovali chorobu našej planéty, sa bude ľahšie vymýšľať jej liečba.

WWF avizuje rokovania s jednotlivými vládami, potravinárskymi gigantmi, stavbármi, a vlastne s každým, kto by zmenou svojej činnosti dokázal znížiť množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, zabezpečiť menšie plytvanie pitnej vody či zachovať v pôvodný stav lesov.

Jedným z bodov, ktorý by mohol pomôcť, je aj dodržiavanie dohody, ktorú svetoví lídri minulý rok schválili na Klimatickej konferencii v Paríži. Jej cieľom je obmedziť rast teploty či dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  4. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  5. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  10. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 30 863
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 22 380
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 20 881
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 11 677
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 353
  6. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 5 843
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 332
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 698
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 839
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 089

Téma: Klimatické zmeny


Hlavné správy zo Sme.sk

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Vzácny hlodavec, ktorý sa nepremnoží. Myšovka nie je myš

Myš domová často vrhne až osemkrát ročne, myšovka iba raz.

V Egypte objavili dielňu na výrobu keramiky stará vyše štyritisíc rokov

Archeológovia vo vnútri objavili staroveký hrnčiarsky kruh.