doc. Ing. Viera Rozinajová, PhD.
Vyštudovala Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave. Neskôr pôsobila štyri roky ako výskumníčka na Stuttgartskej univerzite. Je členkou IFIP Technical Committee 8 ako zástupkyňa za SR. V súčasnosti pôsobí ako prodekanka pre výskum, projekty a spoluprácu s priemyslom na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity. Výskumne sa venuje analýze dát.
Koľko digitálnych dát je na svete?
„Aby sme si vedeli predstaviť rýchlosť pribúdania dát v súčasnosti, môžeme citovať bývalého šéfa Googlu Erica Schmidta, ktorý ešte v roku 2010 povedal, že každé dva dni ľudstvo vyprodukuje toľko dát, ako vyprodukovalo od počiatku civilizácie po rok 2003. To číslo sa, samozrejme, stále zvyšuje a objem dát exponenciálne narastá.“
Žijeme v digitálnej ére - nastal prudký nárast objemu digitálnych dát. V spojitosti s tým sa často hovorí o veľkých dátach. Čo to je?
„Je to téma posledných pár rokov. K ich vzniku prispeli moderné technológie, najmä rôzne senzory, mobilné telefóny, sociálne siete a celkový nárast webových služieb. V každej minúte tu pribúdajú obrovské množstvá dát, v ktorých sa ukrýva veľká hodnota. Ale len vtedy, ak ich vieme spracovať a vytiahnuť z nich vedomosti.“
Akú veľkosť majú veľké dáta?
„Veľkosť nie je ich jediné meradlo. Nie je to vždy o exabytoch či petabytoch. O veľkých dátach hovoríme vtedy, keď je ich spracovanie problémom. Musia však spĺňať aj iné podmienky, nielen mať veľký objem.“
Čo ich teda charakterizuje?
„Rýchlosť, ktorou pribúdajú. Preto je výzvou ich spracovanie v reálnom čase. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je ich rôznorodosť. Donedávna boli údaje štruktúrované v databázach, dnes však máme mnohé dáta bez akejkoľvek pevne danej štruktúry. A v neposlednom rade musia byť vierohodné, lebo všetko, čo z dát zistíme, je len také dobré, aké dobré sú tie dáta.“
Stíhame všetky tieto dáta analyzovať? Nemôže sa stať, že o dvadsať rokov ich bude tak veľa, že nás jednoducho zahltia?
