SME
Štvrtok, 1. december, 2022 | Meniny má Edmund

Haváriu modulu Schiaparelli spôsobila softvérová chyba

Pre Európsku vesmírnu agentúru a Roskosmos je to zlá, ale aj dobrá správa.

BRATISLAVA, Na prvý pohľad je to možno len prehliadnuteľná čierna bodka. Pre Európsku vesmírnu agentúru (ESA) však ide o jasný dôkaz, že jej pristávací modul Schiaparelli na Marse nepristál, ale dopadol pri veľkej rýchlosti.

Vedci z ESA doteraz nevedeli, kde sa mohla stať chyba a prečo modul nepristál podľa plánu. Nové dôkazy ukazujú, že išlo zrejme o chybu v softvéri, naznačuje to nová štúdia z vedeckého časopisu Nature.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pokazené senzory

Modul Schiaparelli počas vstupu do atmosféry a klesania na povrch neustále komunikoval so sondami na obežnej dráhe Marsu. Na Zem sa dáta dostali s oneskorením asi desať minút. Až ich analýza ukázala, že všetko išlo podľa plánu do zhruba štvrtej minúty a 41 sekundy pristávacieho manévru.

SkryťVypnúť reklamu

Modul Schiaparelli vtedy príliš skoro odpojil tepelný štít aj padák. Pomocné rakety, ktoré mali modul zabrzdiť sa spustili len tri sekundy predtým, než bolo naplánované ich vypnutie. Modul si zrejme myslel, že sa nachádza v inej výške v akej skutočnosti bol. Na povrch preto dopadol voľným pádom z asi dvoch až štyroch kilometrov.

Chyba mohla byť v dátach, ktoré prichádzali z rôznych senzorov modulu. Rovnaké senzory, aké použili v module, chcú vedci z ESA použiť aj pri druhej časti misie ExoMars v roku 2020.

Dobrá a zlá správa

Pre európsky vesmírny program to však nie je úplne zlá správa. Softvérové chyby sa totiž dajú napraviť ľahšie.

„Keby išlo o vážny technologický problém, bolo by to iné. Museli by sme všetko dôkladne zvážiť. Ale nemyslím si, že to je tento prípad,“ povedal pre magazín Nature riaditeľ solárnych a planetárnych misií Andrea Accomazzo.

SkryťVypnúť reklamu

Teraz musia celú situáciu z minulého týždňa simulovať vo virtuálnom programe pre pristávania a zistiť, kde presne nastala chyba a ako to ovplyvní misiu v roku 2020.

Misiu ExoMars už raz posúvali, pôvodne mala druhá časť začať v roku 2018. Na tlačovej konferencii minulý týždeň však riaditeľ ESA Johann-Dietrich Wörnerpovedal, že pád Schiaparelli by na budúcu misiu nemal mať žiadny negatívny vplyv.

DOI:10.1038/nature.2016.20861

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pohľad na erupciu sopky Mauna Loa v pondelok 28. novembra. Sopka bola ticho takmer štyridsať rokov.

Po 38 rokoch vybuchla Mauna Loa.


30. nov

Nové objavy súvisia so vznikom vesmíru.


a 1 ďalší 30. nov

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 4 ďalší 30. nov
Kráter Batagajka v ruskom Jakutsku vznikol rozmŕzaním trvale zamrznutej pôdy.

Meňavky slúžia ako bezpečnostná poistka.


29. nov
SkryťZatvoriť reklamu