SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Klamstvá menia náš mozog. Postupne a zákerne

Čím viac klameme, tým viac klameme. Mozog stratí citlivosť na negatívne pocity neúprimnosti.

Načítavam video...

Spotené ruky, milión myšlienok v hlave, strach z odhalenia a prehnaná kontrola mimiky a gest. Nie každý si pamätá na svoje prvé klamstvo, no negatívne pocity z neho si vie predstaviť takmer každý. Teda aspoň ten, kto neklame príliš veľa.

Nová štúdia totiž ukazuje, že mozog si v priebehu času na neúprimnosť a nepríjemné pocity jednoducho zvykne. Pri ďalšom klamstve sa už preto človek necíti tak zle a klame stále viac. Ukázala to štúdia uverejnená v žurnále Nature Neuroscience.

Čím viac klameme, tým viac klameme

Na výskume sa zúčastnili 80 dobrovoľníci, mohli klamať buď pre vlastný zisk alebo zisk svojho partnera. Jeden z partnerov mal nádobu s mincami a mal hádať, koľko ich obsahuje. Druhý partner nádobu nevidel a dozvedel sa len odhad prvého dobrovoľníka.

Skryť Vypnúť reklamu

Hádali pri troch scenároch. Ak bol ich odhad blízko, dostali peňažnú výhru obaja. Neskôr mohol nesprávny odhad priniesť peniaze len jednému z nich, pričom to buď mohlo alebo nemuselo ovplyvniť peniaze dobrovoľníka, ktorý odhad robil.

Všetko pritom sledovali vedci pomocou zobrazovacích zariadení mozgu, zamerali sa najmä na amygdalu, časť mozgu, ktorá je spojená s emóciami. Ukázalo sa, že najaktívnejšia bola, keď dobrovoľník prvýkrát zaklamal pre vlastný zisk.

Mozog znecitlivie

S každým ďalším klamstvom sa však odpoveď amygdaly na nepríjemné pocity zmenšovala. Čím nižšia bola jej aktivita, tým väčšie boli klamstvá dobrovoľníkov, ale aj ich peňažné výhry.

„Toto môže viesť k šikmej ploche, kedy malé nepoctivé činy stupňujú do výraznejších lží,“ vysvetľuje v tlačovej správe univerzity College London vedúca výskumu Tali Sharotová. Podobne by sa mozog nemusel správať iba pri neúprimnosti, ale aj pri riskantnom a násilnom správaní.

Skryť Vypnúť reklamu

Práve tento výskum by mohol predísť tomuto špirálovitému správaniu. Jedným z riešení by mohlo byť „hranie na city“, aby sa zvýšila aktivita amygdaly.

„Napríklad v prípade, že chce vláda, aby ľudia platili svoje dane, mohli by im na to dať nejaký emocionálny dôvod,“ hovorí Sharottová pre magazín New Scientist.

DOI: 10.1038/nn.4426

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Mozog

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.
Ilustračné foto.
Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.

Ilustračné foto.
Leonardo DiCaprio

Neprehliadnite tiež

Podcast Tech_FM

Čierne diery sú aj také, aké by nemali byť

Čo nás učí gravitačná astronómia.

Sonda OSIRIS-REx.