SME
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Dopad mimozemského telesa mohol urýchliť zmenu klímy

Vedci objavili miniatúrnych svedkov dávnej katastrofy.

Časovú zhodu medzi dopadom meteoritu a globálnym otepľovaním  považujú vedci za pozoruhodnú. FOTO - FOTOLIAČasovú zhodu medzi dopadom meteoritu a globálnym otepľovaním považujú vedci za pozoruhodnú. FOTO - FOTOLIA

Pred 56 miliónmi rokov sa začala naša planéta rýchlo otepľovať. Na Zemi vtedy neexistovalo prakticky žiadne zaľadnenie, globálna teplota v porovnaní so súčasnosťou zaznamenávala hodnoty vyššie približne o 8 stupňov Celzia.

Geológovia toto obdobie nazvali Paleocénno-eocénne termálne maximum (PETM). Vedci intenzívne študujú príčiny a dôsledky tohto otepľovania, pretože poskytuje cenné informácie aj o prebiehajúcej zmene klímy.

Teraz prišli s novou hypotézou, že prvým spúšťačom otepľovania v dávnej minulosti mohol byť dopad meteoritu. Ich štúdiu publikoval prestížny časopis Science.

SkryťVypnúť reklamu

Pozoruhodná zhoda

Výskumníci z Rensselaerovho polytechnického inštitútu v New Yorku našli dôkazy o dopade meteoritu, ktorý otepľovaniu PETM predchádzal. Podarilo sa im to vďaka objavu mikrotektitov, drobných sklovitých kruhovitých útvarov, ktoré vznikajú pri dopade mimozemského telesa.

Podľa Morgana Schallera, hlavného autora štúdie, nemožno časovú zhodu medzi dopadom asteroidu a otepľovaním atmosféry označiť inak ako pozoruhodnú.

Zaujímavá je aj história tohto objavu. Schaller pôvodne hľadal skamenené zvyšky schránok mikroorganických jednobunkových dierkonožcov (súčasť morského planktónu), ktoré sú obľúbeným indikátorom zmien podnebia v minulosti.

Aj keď nebol prvým geológom, ktorý prehľadával fosílie pochádzajúce z PETM, ako prvý v nich objavil mikrotektity. Pomohli mu v tom dve náhody. Jednou z nich bola skutočnosť, že mikrotektity majú tmavé sfarbenie, čiže na čiernych separačných miskách, ktoré geológovia používajú pri hľadaní svetlých zvyškov fosílií v usadeninách, sa neobjavia.

SkryťVypnúť reklamu

Druhou náhodou bola frustrácia z nie príliš úspešného a zdĺhavého hľadania zvyškov dierkonožcov.

Keď Schaller raz prišiel do laboratória, dal na separačnú misku vzorku z terénu bez toho, aby ju predtým presypal cez sito, ako to býva bežné. Po presypaní cez sito by totiž mikrotektity neobjavil, lebo sú zvyčajne menšie ako dierkonožce.

Keď kameň plače

„Bol to úžasný okamih. Vedel som, že sa pozerám na niečo nezvyčajné,“ napísal neskôr Schaller.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Alec Baldwin

FBI vie, ako kameramanka zomrela, pre SME o tom hovorí Petr Jákl.


2 h
Kollár, Holý a Krajniak predstavujú cenovú mapu nájomných bytov

Sme rodina predstavila cenové mapy.


19 h
Peter Schutz.

Generácia postmečiarovskej obnovy bola o tri poschodia dospelejšia a kvalitnejšia.


24 h
Ukrajinský vojak.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 15 h

Neprehliadnite tiež

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší 15 h
Ilustračné foto.

Ľudia sú závislí od dvanástich potravín.


15. aug
Filip Dvořák, exper na umelú inteligenciu má české aj americké občianstvo.

Nepozerajte sa na umelú inteligenciu ako na nepriateľa, hovorí.


15. aug

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 12. aug
SkryťZatvoriť reklamu