SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Dopad mimozemského telesa mohol urýchliť zmenu klímy

Vedci objavili miniatúrnych svedkov dávnej katastrofy.

Časovú zhodu medzi dopadom meteoritu a globálnym otepľovaním  považujú vedci za pozoruhodnú. FOTO - FOTOLIAČasovú zhodu medzi dopadom meteoritu a globálnym otepľovaním považujú vedci za pozoruhodnú. FOTO - FOTOLIA

Pred 56 miliónmi rokov sa začala naša planéta rýchlo otepľovať. Na Zemi vtedy neexistovalo prakticky žiadne zaľadnenie, globálna teplota v porovnaní so súčasnosťou zaznamenávala hodnoty vyššie približne o 8 stupňov Celzia.

Geológovia toto obdobie nazvali Paleocénno-eocénne termálne maximum (PETM). Vedci intenzívne študujú príčiny a dôsledky tohto otepľovania, pretože poskytuje cenné informácie aj o prebiehajúcej zmene klímy.

Teraz prišli s novou hypotézou, že prvým spúšťačom otepľovania v dávnej minulosti mohol byť dopad meteoritu. Ich štúdiu publikoval prestížny časopis Science.

SkryťVypnúť reklamu

Pozoruhodná zhoda

Výskumníci z Rensselaerovho polytechnického inštitútu v New Yorku našli dôkazy o dopade meteoritu, ktorý otepľovaniu PETM predchádzal. Podarilo sa im to vďaka objavu mikrotektitov, drobných sklovitých kruhovitých útvarov, ktoré vznikajú pri dopade mimozemského telesa.

Podľa Morgana Schallera, hlavného autora štúdie, nemožno časovú zhodu medzi dopadom asteroidu a otepľovaním atmosféry označiť inak ako pozoruhodnú.

Zaujímavá je aj história tohto objavu. Schaller pôvodne hľadal skamenené zvyšky schránok mikroorganických jednobunkových dierkonožcov (súčasť morského planktónu), ktoré sú obľúbeným indikátorom zmien podnebia v minulosti.

Aj keď nebol prvým geológom, ktorý prehľadával fosílie pochádzajúce z PETM, ako prvý v nich objavil mikrotektity. Pomohli mu v tom dve náhody. Jednou z nich bola skutočnosť, že mikrotektity majú tmavé sfarbenie, čiže na čiernych separačných miskách, ktoré geológovia používajú pri hľadaní svetlých zvyškov fosílií v usadeninách, sa neobjavia.

SkryťVypnúť reklamu

Druhou náhodou bola frustrácia z nie príliš úspešného a zdĺhavého hľadania zvyškov dierkonožcov.

Keď Schaller raz prišiel do laboratória, dal na separačnú misku vzorku z terénu bez toho, aby ju predtým presypal cez sito, ako to býva bežné. Po presypaní cez sito by totiž mikrotektity neobjavil, lebo sú zvyčajne menšie ako dierkonožce.

Keď kameň plače

„Bol to úžasný okamih. Vedel som, že sa pozerám na niečo nezvyčajné,“ napísal neskôr Schaller.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4QTC na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4QTC na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Život vo vesmíre, Klíma
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Vďaka akému princípu lietajú lietadlá?

Ako vyzerá fyzika lietania.

Na Mesiaci má byť 4G sieť. Vybuduje ju Nokia

Zariadenie vynesú koncom roka 2022.

Vizualizácia práce astronautov na Mesiaci. NASA a telekomunikačný výrobca Nokia sa spojili, aby na našej družici poskytli prvú bezdrôtovú sieť 4G.
Koľko známych vesmírnych objektov na fotke nájdete? Fotka Tomáša Slovinského sa už tretíkrát za posledný rok stala Astronomickou snímkou dňa NASA.