
Hovorí vám niečo takzvaná kliatba Marsu? Postihla aj sondu Schiaparelli?
"Áno, počul som o nej, ale nemyslím si, že by nejaká kliatba existovala. Pristátie na Marse nie je jednoduchá záležitosť a vždy závisí od zvoleného postupu.
Modul Schiaparelli je testovacím modulom, ktorého hlavnou funkciou je testovanie spôsobu a technológie, ktorú využijú v druhej časti misie ExoMars v roku 2020. V podstate splnil to, čo splniť mal. Dáta posielal počas vstupu do atmosféry, počas klesania aj počas pristátia. Momentálne prebieha ich analýza.
Najdôležiteším manévrom bolo však uvedenie sondy Trace Gas Orbiter (TGO) na správnu obežnú dráhu. Vydaril sa a jedna z najmodernejších európskych sond môže teraz postupne začať svoju vedeckú prácu."

Viete odhadnúť, čo sa mohlo stať s modulom Schiaparelli?
"Treba si uvedomiť, že Schiaparelli sa približoval k horným vrstvám atmosféry Marsu obrovskou rýchlosťou, takmer 21-tisíc kilometrov za hodinu. Jednotlivé vrstvy atmosféry Marsu ho postupne začali brzdiť a palubný počítač sám spustil proces pristátia na základe parametrov z okolia.
Na správne spustenie jednotlivých úkonov majú veľký vplyv mnohé faktory, najmä aktuálny fyzikálny stav daného okolia. Mars je síce na prvý pohľad podobný Zemi, ale jeho atmosféra je oveľa tenšia, takže celý proces pristátia musí prebehnúť veľmi rýchlo. Preto treba aj veľkú dávku šťastia.
Myslím si, že technológia ESA nezlyhala, musíme si však počkať na výsledky analýzy prijatej telemetrie. Pracuje momentálne na nej celé oddelenie matematikov ESA. Vo vede neexistujú nesprávne výsledky. Aj negatívny výsledok experimentu je výsledok, ktorý je v konečnom dôsledku veľmi dôležitý, pretože nám poskytne odpovede na potrebné otázky."

Pristátie modulu sa zo Zeme neovládalo, iba ho kontrolovali. Dá sa vôbec ovládať pristátie na Marse?