Šesť minút hrôzy: Európa sa pokúsi pristáť na Marse

Misia ExoMars 2016 dosiahne v stredu prvý cieľ svojej cesty - obežnú dráhu a povrch Marsu.

BRATISLAVA. Život na Marse je predmetom rôznych špekulácií už desiatky rokov. Aj súčasné misie smerujúce k červenej planéte sa zameriavajú na pátranie po akýchkoľvek živých organizmoch.

A kde inde je lepšie hľadať život, ako na samotnom povrchu planéty? Každá misia, ktorá ma takýto cieľ, sa však nezaobíde bez jednej veci - úspešného pristátia.

Európa pri pristávaní na Marse zatiaľ nemala veľa šťastia. Sovietsky zväz to v roku 1971 dokázal len na dvadsať sekúnd so sondou Mars 3. Potom s ňou stratili kontakt. Naposledy sa dostala bližšie k skúmaniu povrchu červenej planéty sonda Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Beagle 2 sa však po pristátí nikdy neozvala. Zábery neskôr ukázali, že mala zablokovanú komunikačnú anténu.

Po týchto neúspešných pokusoch tak NASA vedie oproti Európskej vesmírnej agentúre (ESA) a ruskej Roskozmos 7:0. Skóre by sa však mohlo zmeniť už túto stredu. Pokúsi sa o to misia ExoMars 2016 so sondou Schiaparelli – demonštračným modulom, ktorý má dokázať, že aj Európa je schopná kontrolovaného pristátia na povrchu Marsu.

„Bude to našich vlastných šesť minút hrôzy,“ označila pre magazín Scientific American dôležitosť pristátia planetárna vedkyňa Francesca Ferriová. Odkázala tak na vetu, ktorú použila NASA pri pristávaní vozidla Curiosity v roku 2012.

Vstup, zostup a pristátie

Misia ExoMars 2016 odštartovala v marci tohto roku z ruského kozmodrómu v Bajkonure. Ide o spoločný projekt ESA a ruskej agentúry Roskozmosu.

Hlavným cieľom misie je priniesť cenné poznatky o vstupe do atmosféry červenej planéty, ale aj o zostupe a pristátí na jej povrchu. Zistenia neskôr využijú pri ďalšej misii ExoMars v roku 2020, keď agentúry na Mars vyšlú vlastný rover.

Orbiter TGO (Trace Gas Orbiter) cestoval spolu s modulom Schiaparelli takmer osem mesiacov. V nedeľu podvečer sa modul od TGO odpojil a teraz smeruje na Mars v stave hibernácie. Aktivuje sa až v stredu niekoľko hodín pred vstupom do atmosféry vo výške 122,5 kilometra a pri rýchlosti 21 000 kilometrov za hodinu.

Pred obrovskými teplotami a prudkým znížením rýchlosti ho bude chrániť tepelný štít. Vo výške 11 kilometrov nad povrchom vypustí padák a jeho rýchlosť sa zníži na 1650 kilometrov za hodinu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Vesmír


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mars, Misia ExoMars 2016

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.

Neprehliadnite tiež

Boli sme naivní, povedala NASA, keď videla prvé fotky podbruška Jupiteru

Nové fotografie pólov Jupitera od sondy Juno rozbili doterajšie teórie o fungovaní plynných obrov.

Bielenie Veľkej koralovej bariéry je ešte horšie, než sa čakalo

Koraly predstavujú živobytie nielen pre ľudí, ale aj pre milióny živočíchov.

Koniec latrín a chemických záchodov, nová toaleta odpad prefiltruje a spáli

Akademici sľubujú vyššiu hygienu pre chudobné kúty sveta.

Do mobilu pozeráme čoraz viac. V Brazílii aj päť hodín denne

Vybaviť hovor a prečítať správu - to je mobilná história, ktorá bola len skromným začiatkom dnešných dní.